kategórie:
Názov: Minčol-Sokolova skala-hrad Kamenica
Dňa: 21.11.2020
Účastníci: Makovica, Laco, Jerguš
Hostia:

P1770800.JPG P1770820.JPG

Popis akcie: 

Do tohto kúta Slovenska, ak človek nechce pol dňa venovať asfalttúre, musí ísť jedine autom. Tak Laco opäť naštartoval svojho tátoša a tesne po ôsmej sme po pansky vyrazili. Naberáme v Kysaku Jerguša a už aj smerujeme rýchlo cez Prešov a Lipany do Kyjova.

V Kyjove odstavíme na parkovisku pri obchode a ďalej už pokračujeme pešo. Je poriadna zima a chlapci tak kopli do vrtule, až sme prebehli odbočku. Pán domáci neváhal otvoriť okno a zakričať na nás, aby sme sa vrátili. Pekne sa poďakujeme a odbočujeme medzi domy na úzky chrumkavý chodníček. Máme šťastie, v noci poriadne mrzlo, takže bahno je totálne stvrdnuté. Trasa stále stúpa, strieda sa úzky chodník medzi krovinami, cesta lúkou i stúpanie po lístím pokrytej lesnej ceste. Konečne prichádzame k smerovníku Pod Minčolom a vstupujeme do zimnej rozprávky. Všetko je obalené bielou inovaťou a aj poriadne prituhuje. Na vrchole sa dlho nezdržíme, len sa poobzeráme, identifikujeme zjazdovky nad Krinicou a tatranský hrebeň a pokračujeme ďalej smerom na Lazy. Oproti ide pomerne veľa ľudí, ktorí vystúpili na hrebeň zrejme od Kamenice alebo od Lúčok. Pri kríži je lavička, tak sa zastavíme, aby sme doplnili kalórie. Makovica identifikuje Kráľovku, ale Lacovi sa to nezdá, lebo nevidí tyčku...čo by aj chcel od svojich očí, na takú diaľku! Nakoniec ho Jerguš a aj vrcholová výhľadová ružica presvedčia, že je to ozaj tak. 

Na Lazoch odbočíme na zelenú, ktorej chýbajú na stĺpiku smerovky. Začíname prudko klesať na šmykľavom lístí, čo nie je nič, čo by mal Laco rád, tak frfle a nakoniec odbočí na opačný okraj lúky, kde svieti slnko a nie je inovať. Na rázcestí Kalinov nás zaujme smerovka na Bukovinu a Sokolovu skalu. Zdá sa, že by sme nemuseli klesnúť do doliny a potom opäť liezť hore. Rozhodneme sa risknúť neznánu kvalitu miestnej značky a odbočujeme doľava. Lesnou cestou obchádzame kopček so zaujímavým názvom Liberbarek a vychádzame na holú polianku Bukovina - opäť sa kocháme krásnymi výhľadmi. Ďalej už len klesáme cestou a potom úzkym exponovaným chodníkom a odrazu je pred nami v plnej kráse - Sokolia, či Sokolova skala - vysoká a tenká ako žiletka a navyše s oknom. Povinné foto pri okne, pekná lavička pod skalou nás dnes na posedenie neláka, je príliš chladno. Zbehneme dolu na asfaltku a už nás čaká len výstup na kopček do dedinky Kyjov. Pri aute sme pro pol treťou.

Odrazu Laco skonštatuje - a to by sme stihli ešte aj ten Kamenický hrad, či? No jasné, že stihneme, takže sadáme do auta a o chvíľu vystupujeme na maličkom parkovisku pod hradom. Hore vylezieme po náučnom chodníku okolo hradného rybníka. Keď sme už hore, Makovica kukne na slnko a povie, že to by sme veru mohli počkať, kým zapadne. Z prvého bradla prechádzame na druhé a z druhého na tretie, najnižšie. Slnko je stále ešte vysoko, tak začneme my pomaličky klesať po úzkom chodníčku. Už sme na poľnej ceste , kým sa slnko konečne schová za obzor. Sme už našťastie len kúsok od auta, tak rýchlo chladnúci okolitý vzduch nás už veľmi neohrozí.

Sadáme do auta a vyrážame na cestu späť. Bol to krásny výlet a všetky naše rozhodnutia na ňom boli tie najlepšie a najúčelnejšie, aké sme mohli urobiť.... 

všetky fotky sú tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/6781899