kategórie:
Názov: Milič pešo i na biku
Dňa: 23.04.2016
Účastníci: Makovica, Laco, Kopro, Peťa, Braňo, Peťko, Kika, Milan, Eva, Jerguš
Hostia: Maťo

P1230561.JPGostrý štart v Slanci pred obchodom P1230567.JPGcestou do Slanskej Huty P1230570.JPGnečakané prekážky P1230574.JPGodpočinok na Malom Miliči P1230579.JPGa spoločné foto P1230582.JPGpod maďarskou zelenou
P1230586.JPGcesta na hranicu P1230589.JPGhraničný priesek P1230592.JPGa lezenie na skalu P1230595.JPG sme hore P1230596.JPGaj s výhľadom P1230598.JPGnaši pešiaci
P1230601.JPGpohodička s výhľadom P1230604.JPGpod vežou P1230607.JPGnajmenší biker dnešného Miliča P1230610.JPGrozhľadňa v plnej kráse P1230617.JPGhranica na Slovensko P1230623.JPGMalá Márovka
P1230638.JPGnervózna užovčička P1230652.JPGkvetinka pri kvetine P1230655.JPGbudúca lipová alej P1230664.JPGluxusná lávka v Trstenom P1230669.JPGbývalá osobná stanica P1230671.JPGna Tajvane
P1230676.JPGcelý Krtko pokope P1230680.JPGtetušky pri guľáši P1230682.JPGčo dokáže Limetka P1230687.JPGcestou do Kokšov-Bakše P1230701.JPGnová perspektíva lávky v Krásnej - hrôza tzv. protipovodňových opatrení

Popis akcie: 

Milič už neviemkoľkýkrát, tentoraz sme sa tam opäť stretli na vrchole pekne pešiaci i cyklisti. Nová rozhľadňa nás pritiahla svojou atraktivitou.

Ráno na stanici máme šťastie. Teta sprievodkyňa je teta snov, mala by byť ukazovaná ako prototyp zamestnancov ŽSR, čo sa týka ňochoty a ústretovosti. Aj vďaka tomu sme natrepali bez problémov do vlaku 14 našich a ešte 3 ďalšie bicykle. Ešte sme aj dostali pochvalu, ako rýchlo sme ich zvládli vyložiť.  Vyrážame smer Slanská Huta a pomaly stúpame po húsenkovej dráhe miestnej cesty. Slanský hrad sa s nami hrá na schovávačku podľa toho, či sme na kopci alebo v dolinke. Na Rákňocziho ceste - asfaltke v lese sme už komplet-pripíjajú sa k nám Peťa a Kopro, ktoré čoskoro od ostatných účastníkov skoršieho dáta narodenia dostávajú prezývku Rýchla rota. Kľukatými cestičkami sa dostávame až na Malý Milič. Tesne pred chatou predbiehame partiu pechoty z Košičana. Po krátkom odpočinku a spoločej fotke pokračujeme kúsok cestou, potom chodníkom v lese, odbočkou doprava a už to aj vidíme - na konci bývalého hraničného prieseku na zelenej značke vidíme nad nami skalku - len tam vyliezť a sme na rozhľadni. Rýchla rota vylieza diretissimou a poniektorí postarší sa to snažia za nimi zopakovať, kým Makovica neukážr peknú serpentínu, ktorá cestu poriane uľahčuje. 

Pri rozhľadni sa stretávame s našimi pešiakmi a sme smutní, že Braňovi sa nepodarilo prísť...ale len chvíľu. Posedávame pod skalou pri bicykloch a odrazu sa nám zdá, že vidíme nejakú známu siluetu. Vysoký ultraštíhly chlapík má ale na hlave cyklopriblu a vedľa neho je drobec s rovnakou prilbou na hlave - áno, je to Braňo s Peťkom,. Vyliezli hore na bikoch z Bodorétu - vraj "na lanku" - slovensky povedané, Peťko sa viezol a ocko ťahal malého bikera na lane.

Po 12-tej sa my cyklisti poberáme nadol aby sme to stihli pred odchodom hlavnej skupiny pechoty. Trasa má dosť odbočiek a zmien, tak sa pekne na každej križovatke čakáme. Tesne pred Veľkou Márovkou neočakávaná prestávka - fotíme si malú, ale poriadne zlostnú užovku, ktorá sa tak dobre maskuje, že aj Makovicu predvedčila, že je vretenička, i keď nejaká málo farebná. Užívame si zjazd po cykložltej do Skároša. Pri krčme dobiehame  bikerov z Víkendu, ktorí po občerstvení práve odchádzajú. Dumeme, či dáme kávu alebo pivo, ale rozhodnutie je rýchle - poďme ˇ)dalej. Chceme sa deliť na tých, čo idú priamo a tých, čo idú cez lávku v Trstenom. Pri spočítaní uprostred kopca v novej lipovej aleji zisťujeme, že cez lávku nás ide všetkých 11.

Tesne po 2. prichádzame na Tajvan pri jazere. Sú tu už naši pešiaci a aj Braňo. Vidíme superbike, na ktorom jazdil Peťko - vraj ešteže má kontru, tak vládal brzdiť....krojované tetušky nám ponúkajú guľáš, pivo, vodu a aj koláčik  Všetko teda popapáme, poobdivujeme Peťka, aký je šikovný, spoločná fotka a pri pohľade na oblohu, ktorá je čím ďalej tým sivšia, sa bikeri rozhodujú, že je načase vyraziť. Odchádzame smer hlavná cesta, ale ešte pred Gečou nás Laco odkláňa doprava a peknou (ale len za sucha) poľnou cestou sa dostávame až k Hornádu a po už známej ceste na Jazero do Amorky. Takže Milič opäť končí tak, ako zvyčajne - zákuskom.