Názov: | Milič pešo i na biku |
Dňa: | 23.04.2016 |
Účastníci: | Makovica, Laco, Kopro, Peťa, Braňo, Peťko, Kika, Milan, Eva, Jerguš |
Hostia: | Maťo |
Milič už neviemkoľkýkrát, tentoraz sme sa tam opäť stretli na vrchole pekne pešiaci i cyklisti. Nová rozhľadňa nás pritiahla svojou atraktivitou.
Ráno na stanici máme šťastie. Teta sprievodkyňa je teta snov, mala by byť ukazovaná ako prototyp zamestnancov ŽSR, čo sa týka ňochoty a ústretovosti. Aj vďaka tomu sme natrepali bez problémov do vlaku 14 našich a ešte 3 ďalšie bicykle. Ešte sme aj dostali pochvalu, ako rýchlo sme ich zvládli vyložiť. Vyrážame smer Slanská Huta a pomaly stúpame po húsenkovej dráhe miestnej cesty. Slanský hrad sa s nami hrá na schovávačku podľa toho, či sme na kopci alebo v dolinke. Na Rákňocziho ceste - asfaltke v lese sme už komplet-pripíjajú sa k nám Peťa a Kopro, ktoré čoskoro od ostatných účastníkov skoršieho dáta narodenia dostávajú prezývku Rýchla rota. Kľukatými cestičkami sa dostávame až na Malý Milič. Tesne pred chatou predbiehame partiu pechoty z Košičana. Po krátkom odpočinku a spoločej fotke pokračujeme kúsok cestou, potom chodníkom v lese, odbočkou doprava a už to aj vidíme - na konci bývalého hraničného prieseku na zelenej značke vidíme nad nami skalku - len tam vyliezť a sme na rozhľadni. Rýchla rota vylieza diretissimou a poniektorí postarší sa to snažia za nimi zopakovať, kým Makovica neukážr peknú serpentínu, ktorá cestu poriane uľahčuje.
Pri rozhľadni sa stretávame s našimi pešiakmi a sme smutní, že Braňovi sa nepodarilo prísť...ale len chvíľu. Posedávame pod skalou pri bicykloch a odrazu sa nám zdá, že vidíme nejakú známu siluetu. Vysoký ultraštíhly chlapík má ale na hlave cyklopriblu a vedľa neho je drobec s rovnakou prilbou na hlave - áno, je to Braňo s Peťkom,. Vyliezli hore na bikoch z Bodorétu - vraj "na lanku" - slovensky povedané, Peťko sa viezol a ocko ťahal malého bikera na lane.
Po 12-tej sa my cyklisti poberáme nadol aby sme to stihli pred odchodom hlavnej skupiny pechoty. Trasa má dosť odbočiek a zmien, tak sa pekne na každej križovatke čakáme. Tesne pred Veľkou Márovkou neočakávaná prestávka - fotíme si malú, ale poriadne zlostnú užovku, ktorá sa tak dobre maskuje, že aj Makovicu predvedčila, že je vretenička, i keď nejaká málo farebná. Užívame si zjazd po cykložltej do Skároša. Pri krčme dobiehame bikerov z Víkendu, ktorí po občerstvení práve odchádzajú. Dumeme, či dáme kávu alebo pivo, ale rozhodnutie je rýchle - poďme ˇ)dalej. Chceme sa deliť na tých, čo idú priamo a tých, čo idú cez lávku v Trstenom. Pri spočítaní uprostred kopca v novej lipovej aleji zisťujeme, že cez lávku nás ide všetkých 11.
Tesne po 2. prichádzame na Tajvan pri jazere. Sú tu už naši pešiaci a aj Braňo. Vidíme superbike, na ktorom jazdil Peťko - vraj ešteže má kontru, tak vládal brzdiť....krojované tetušky nám ponúkajú guľáš, pivo, vodu a aj koláčik Všetko teda popapáme, poobdivujeme Peťka, aký je šikovný, spoločná fotka a pri pohľade na oblohu, ktorá je čím ďalej tým sivšia, sa bikeri rozhodujú, že je načase vyraziť. Odchádzame smer hlavná cesta, ale ešte pred Gečou nás Laco odkláňa doprava a peknou (ale len za sucha) poľnou cestou sa dostávame až k Hornádu a po už známej ceste na Jazero do Amorky. Takže Milič opäť končí tak, ako zvyčajne - zákuskom.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5153x