kategórie:
Názov: Mikuláš - Ružín
Dňa: 08.12.2006 - 10.12.2006
Účastníci: Makovica, Mišo, Kopro, Kamil, Peťka, Maťo Szabari, Maťka, Marianka, Miška, Mates, Braňo a jeho Majka, Marek, Šaňko, Majka, Kubko, Zuzka, Števko, Šandy, Dany, Esti, Tomáš
Hostia: Šaňo, Danka

qw1.jpgPílenie dreva qw2.jpgnočný výstup qw3.jpgsáčkovanie do aut qw4.jpg qw5.jpgna vrchole qw6.jpgpri kríži
qw7.jpgvarenie qw8.jpgPosledná večera :-D qw9.jpgHry na chate qw10.jpgelektrina qw11.jpgmikulášky qw12.jpgMiky
qw13.jpgjak na koncerte qw14.jpgmalí šivec

Popis akcie: 

Tohtoročný Mikuláš (2006) bol len za odmenu pre tých najskalnejších členov – nie preto, že by sme sa chceli nejako deliť, ale preto, že sme mali k dispozícii len chatu s 11 posteľami. Vybrali sme teda tých 23 najskalnejších, ktorí dostali pozvánky. Chata na Ružíne ožila už v piatok okolo obeda. Trúsili sme sa postupne od obeda až do neskorého večera, dokonca niektorí prišli až v sobotu ráno.

Tohtoročný program bol inšpirovaný prirovnaním – pobehovať ako „zmyslov zbavený“... a tak sme plnili spústu úloh vždy s jedným zablokovaným zmyslom – najčastejšie to bol zrak, o ktorý sme prišli – preto bola v povinnej výbave uvedená šatka.

Je to zážitok, pokúsiť sa nožnicami odstrihnúť cukrík zavesený na niti len podľa navigácie spoluhráča, poskladať z písmenkovej abecedy len podľa hmatu čo najviac slov, ktoré dávajú zmysel, nakresliť Mikuláša podľa navigácie partnera, rozoznať predmety vo vrecúšku len podľa hmatu, neskorovečerná vychádzka na vyhliadku k chatám nad jazerom, tak nám prešiel piatkový večer. Šli sme spať dosť skoro, už okolo polnoci, lebo v sobotu nás čakala túra a mizerná predpoveď počasie.

Sobotňajšia túra nám vyšla, predpoveď počasia meteorológom nie, na našu radosť. Mikuláš nám nechal odkaz, že máme pre Snehulienku vyrobiť nejaké prírodné šperky, takže okrem Lajošky sme mali ešte ďalší cieľ – prebudiť svoje umelecké sklony a fantáziu. Rozhodli sme sa, že vyrazíme z Opátky. Napočítali sme 14 duší, takže sa rozhodlo, že na dvoch autách to hravo zvládneme. Napchali sme sa ako sardinky a až v Opátke pri vystupovaní sme zistili, že nás nie je 14, ale 16 – úctyhodný prepravný výkon.

Vybrali sme sa okolo kostola po lesnej ceste. Perfektne sedela s mapou, tak sme veselo stúpali nahor. Úplne pod hrebeňom sa nám ale cesta stratila v čerstvom výrube, navyše sme sa dostali do hmly. Vyštverali sme sa až celkom na vrchol hrebeňa. Terén sa v hmle nedal dobre rozoznať, ale aj tak sme tušili, že nie sme na tom správnom hrebeni, že sme zrejme odbočili trochu doľava. Po krátkej chvíľke hľadania sme natrafili na chodníček, odbočili doprava a po chvíľke sme vyšli na lúku priamo oproti chate. Tomu sa povie trafiť presne do čierneho. V chate nastali hody – polievka, buchty, čaj a ktovie čo ešte. Takto posilnení sme sa vydali cez Loreley – pretože mnohí tam ešte neboli – na Zlatoidské lúky a odtiaľ po nekonečnej modrej späť do Opátky. Cestou sme zbierali konáriky, kamienky, steblá, kvetinky, skrátka všetko, čo sa dá použiť na okrášlenie.

Pri návrate nás v chate privítala vôňa guľášu – Danka s Maťkou, ktorá sa vrátila do chaty z polcesty, sa už točili okolo sporáka, takže sme o necelú hodinku mohli stolovať. Bolo to pre všetkých príjemné prekvapenie. Potom nasledovala tradičná tombola, ktorá ale tento rok bola dosť málo bláznivá – väčšinou sa v nej vyskytovali rôze použiteľné veci a tých skutočných nezmyslov bolo dosť málo. Po tombole prišiel Mikuláš v dlhom červenom kabáte s krásnym prešedivelým Makovico-čertom. Boli na nás prísni, ale nakoniec si každý mohol hrabnúť do vreca a niečo si z neho vytiahnuť.

A potom už nasledovali hry, koláče, ovocie, slané keksy, hry, Makovicine langoše a to stále dokola až do druhej v noci, kedy sme všetci odhebli.

V nedeľu sa tí, čo vstávali skôr, prešli opäť na vyhliadku k chatám na kopci. Rahrali sme sa na Rambov a zlikvidovali sme s lese zopár vysušených stromov. Maťo nám ukazoval, ako sa rozohnať a kopnúť, aby strom spadol čo najefektnejšie, možno to bolo tým strmým svahom, po ktorom sme sa pohybovali, ale akosi nám to veľmi nešlo.

Potom už len upratať chatu, pobaliť a odchod na obedňajší autobus. Tí šťastnejší, ktorí boli autom, si mohli ešte dopriať aspoň malú vychádzku na Malý Šivec. Vyšli sme klasickou cestou cez trampské lúky, ale vracali sme sa zvážnicou. Našťastie sme to vzali touto skratkou, lebo sa spustil dáždik, potom poriadny dážď aj s náznakom malých krúp. Tak predsa len došlo na slová meteorológov.