kategórie:
Názov: Malý Śivec - cestovateľ ide do sveta
Dňa: 12.02.2011
Účastníci: Makovica, Kopro, Danka, Veronika, Lacko, Kika, Tete
Hostia:

P1120017.JPGjazda, či chôdza zručnosti P1120021.JPGtriangulák na Malom Šivci P1120022.JPGzamrznutý Ružín pod nami P1120029.JPGfúka tu statočne P1120028.JPGale výhľad stojí za to P1120031.JPGDanka ťahá kešku zo skrýše
P1120036.JPGKopro zapisuje nový cenný vklad P1120037.JPGa cestovateľsa vydáva do sveta P1120045.JPGposledné foto.... P1120050.JPGa už s presúvame ďalej P1120051.JPGKoprov úžasný supermalý a superzbalený ruksak P1120061.JPGz chodníka sa vykľuldiviačí chodníček
P1120069.JPGTete v záptiší s cencúľmi P1120083.JPGa toto visú zo stropu P1120098.JPGa toto rastie zo zeme P1120118.JPGKopro na reťazi P1120127.JPGvyzametaná obloha

Popis akcie: 

Počasie ráno je zaujímavé - autá chodia od kraja do kraja a chodci to berú väčšinou šmykom. Na stanici sa nás stretáva 7 a aj napriek poľadovici si pokojne sadáme do autobusu. Pokoj až taký nie je na ceste na Ružíne, keď vystúpime z autobusu. Korunu tomu nasadí ešte staručká zelená škodovka, ktorá nemala na totálne zamrznutom moste šancu. Pokrkvané vozítko, čo pristalo na zábradlí, jeho majitelia smutne odtláčali z cesty.

My si cupitáme po zamrznutej ceste, odbočujeme do lesa a predvádzame elegantné figúry v snahe nespadnúť na šmykľakých zamrznutých kalužiach a totálne zamrznutej tráve a napadanom lístí - až to chrumká pod nohami. Ako sa približujeme k trianguláku na Malom Šivci, opiera sa do nás čoraz silnejší vietor, pomaly sa musíme jeden druhého držať, aby sme neuleteli. Dokonca Kopro si oblieka vetrovku a a aj kapucňu si dáva na hlavu! Danka vyberá zo skrýše kešku a posielame nášho cestovateľa do sveta. Vymysleli sme mu trasu po všetkých krajinách Európy, keď už my sa tam nedokážeme dostať. 

Pokračujeme do sedla pod Šivcom. Sediac na lavičke v závetrí desiatujeme a pozorujeme, ako sa hore na kopci všetci čerti ženia. Fúka tak, že máme obavy, že stromy popadajú ako zápalky. Rozhodujeme sa, že na Šivec radšej nepôjdeme - ten fukajúci vetrisko a zaľadnené skaly neveštia nič dobrého,tak radšej nebudeme riskovať.

Poberáme sa po zelenej na Gaľovú - je to doslova Cesta zarúbaná - popadané stromy, chýbajúce značky... nakoniec odbočujeme inštinktívne doľava na mieste, kde sa nám zdá, že by sme už mohli byť na správnom mieste. Vedie tu aj v snehu vyšliapaný chodníček - dosť používaný podľa poštu stôp - jasné, veď končí v rochnisku diviakov. Ďalej pokračujeme nadol až do doliny. Obchádzame poslednú skalku, vyštveráme sa strmo nahor a už sme aj v jaskyni. Cencúle, netopiere, motýle - všetko ako každý rok v zime a ako minulý týždeň - len oteplenie sa na cencúľoch podpísalo a dosť z nich už zaujalo ležiacu polohu.....

Ďalšia stravovacia prestávka, stretnutie s turistami z Prakoviec a pokračujeme ďalej. Tete využíva kmeň stromu obalený ľadom ako šmýkačku, na ceste je tiež plno ľadu. Do doliny začalo svietiť slnko a vietor dokonale pozametal oblohu nad nami - je blankytne modrá a navodzuje vnútorný pocit krásneho teplého počasia - len keby tak nezachádzalo za nechty.

Kopro, Makovica a Kika ešte vybehnú k žľabu Geochcipak - je tu krásny ľadopádik. Kopro vylezie po šmykľavej skale za pomoci reťaze, samozrejme je zvedaný, ako to hore vyzerá. Asi nič zaujímavé, lebo sa hneď vracia.

Temer hodinové čakanie na vlak si krátime najprv na slniečku na moste - skúšame, koľko ľad pod mostom vydrží. Potom sa pomaličky presúvame na staničku a začína slovný futbal - Kika-zákeráčka si vyberá písmenko Ž - no vymyslite lavínu otázok na slová na Ž....  

Už je tu vláčik a spokojne sa usádzame do voľného kupé. Trošku popletieme sprievodcu, až tlačí nesprávne lístky, ale inak cesta prebehne úplne v pohode. Cesty a chodníky v Košiciach sú také ako boli ráno - teda vôbec nič sme nezmeškali.