kategórie:
Názov: Makovica na hrade Makovica
Dňa: 05.07.2017
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1310735.JPGštart v kendiciach P1310738.JPGmakovička P1310741.JPGvýhľad na Prešov nad Záborským P1310743.JPGkaštieľ v Záborskom P1310748.JPGa tu lesná cesta končí.... P1310750.JPGbrod?
P1310753.JPGnie, lávka.... P1310759.JPGSigord - spomienka na školský výlet P1310763.JPGlesnícky náučný chodník - neodbočujem naň P1310766.JPGcesta hore dolinou P1310770.JPGsmer prameňn P1310773.JPGtečie a je ľadový
P1310776.JPGposledné metre cesty na Bodoň P1310777.JPGaha, skaly na pravoboku P1310782.JPGvrcholový smerovník a pekný výhľad P1310783.JPGna Bodoni P1310795.JPGhorolezci P1310791.JPG
P1310815.JPG P1310827.JPGosvieženie pod Lesíčkom P1310830.JPGtá bradavica na hrebeni, to je Bodoň P1310841.JPGexot v Šarišských Bohdanovciach P1310852.JPGposledný stupák na Zelený dvor P1310848.JPGposledné obzretie a aha, obe čerešenky ako na dlani

Popis akcie: 

Bola to akcia na 4. pokus - Tatry sme odvolali, lebo Jerguš ochorel, Poráč sme odvolali, lebo ochorela Alenka a tretiu verziu na Izru zrušili železničiari, keĎže na štátne sviatky vlak o 8.06 do Michalian nechodí. Toto vzniklo ako rýchla verzia na tému "kam teraz, kam ide vlak najbližšie" - o 8.36 do Prešova - jasné, ide sa objavovať.

 

Do batoha mapa č. 116, navigácia v požičanom telefóne neviem, či bude fungovať, ale idem pohľadať môjho menovca - hrad Makovica. Vystupujem v Kendiciach, štartujem navigáciu a ups, neskalibrovaná mapa a ani po trojnásobnej kalibrácii to nesedí, čiarka je úplne mimo cesty.... no čo, budeme sa trápiť. Prechádzam ponad diaľnicu do Petrovan a len tak podľa mapy nachádzam tú správnu odbočku - hneď na prvýkrát. Ešte si to potvdím u náhodného okoloidúceho a už aj trielim lesnou cestou s občasnými krásnymi výhľadmi na Prešov. Vychádzam v dedinke Záborské - vlastne vo vilovom predmestí Prešova. Nových domov plné ulice, ale staručký kaštieľ, čo určite pamätá Jonáša Záborského, sa čoskoro zosype ako domček z karát. V dedine samozrejme nie sú žiadne smerovky, takže orientácia je len na intuícii. Klesať sa mi nechce, tak idem hore kopcom, ale čoskoro zisťujem, že nesprávne - táto cesta nevedie na Sigord, ale stáča sa doprava na Červenicu.

Hmm, tu bola v mape nakreslená aj nejaká lesná cesta a dokonca je tu aj v reále - vyzerá celkom udržiavane, tak poďme.... a poriadne rýchlo, veď je to z kopca, až kým sa zrazu pri krmelci nekončí jej udržiavaná verzia a vbieham do hustého krovia plného černičia. Keď si ofúkam všetky odreniny a škrabance, pokračujem v predieraní sa, po pamäti držiac smer. Konečne som na poli a stúpam na cestu, ktorá vedie mojim smerom. Odrazu ups - potok - dobre hlboký a široký. Ale pohľad doľava všetko rieši - lavička...síce dobre vratká, ale dá sa.

Veselo šliapem tou správnou cestou cez Kokošovce a o chvíľu som pri Sigordskom jazere. Spomienka na školský výlet z deviatej triedy...ale vtedy bola voda krištáľovočistá, teraz sa v nej rochnia iba psi miestnych výletníkov a rybárov.

Pokračujem ďalej stále do kopca. Je sviatok, áut je minimum, takže je to celkom príjemné. Konečne prichádzam k smerovníku so žltou značkou. Tu odbočuje doprava príjemná asfaltka Racovou dolinou. Stúpam a stúpam a stúpam. Nikde ani živáčka. Predbieha ma jeden tereňák. Na ľavej strane hlboko podo mnou zurčí v rokline potôčik. V troch ostrých zákrutách vychádzam na sedlo. Tu by som asi mala odbočiť a natrafiť na žltú. Vydávam sa teda strmo doľava. Tu sa už neveľmi dá jazdiť, po ťažbe je cesta dosť rozbitá, kamenistá, ale miestami to ide. Ešte odbočka k prameňu, doplniť tekutiny už treba a už som aj hore.....kalamita vyrúbala stromy, ale na druhej strane otvorila nádherný výhľad. Obzerám sa, kade ďalej, keď tu kuknem doprava a zabudnem ústa zavrieť.....uuuha, tak takéto skalné bralá som tu nečakala. Parkujem bike, ďalej to ide už len pešo a obchádzam mohutné andezitové bralo. Na jeho skalných stenách visia horolezci a na vrcholovom plató by mali byť ešte nejaké pozostatky niekdajšieho hradu, či hrádku....okrem dvoch veľkých jám, či priehlbín som tam ale nič nevidela. Schádzam dolu, je čas obeda, tak vyplieňujem batoh a zajedám to okolorastúcimi jahodami a malinami.

Vraciam sa späť do sedla a dumám, kadiaľ sa poberiem ďalej. Telefón už zdochol, ale asfaltka pokračuje aj na druhú stranu sedla, tak idem po nej...ale asfaltka je to len chvíľku. Potom vbieham do lesa. Lesná cesta je rozbitá, ale dosť široká a dosť zjazdná. O chvíľu vybieham z lesa rovno do náruče krásnej rómskej osady nad dedinkou Lesíček - prene tam, kde som chcela prísť. Som zachránená, späť v civilizácii, teraz už hádam trafím domov. Je úžasné, ako človeku ostane v pamäti mapa úplne neznáma a trafí po pamäti v cudzom lese.....

Ďalej to už nekomplikujem, netreba pokúšať šťastie a vsadím na istotu, ktorú si z mapy pamätám - cez kopec do Žehne (ale predtým ešte ochutnám nádherné dozreté čerešne pri ceste) a odtiaľ nádhernou vyhliadkovou trasou  cez Dúbravu do Šarišských Bohdanoviec. Je to z Košíc za humnami ale nikdy som tu nebola.Nechce sa mi ísť na hlavnú medzi autá, tak volím dlhšiu ale pohodovú trasu po bočných cestách cez Novú Polhoru, Ploské, Kráľovce až do Beniakovskej Polhory. Ešte posledný kopec - obchádzka okolo výkopov plynárov a som hore na Zelenom dvore.  Odtiaľ je to domov už len hračka. Chcem ešte dať kofolku na Súdkoch, ale tú šoru neodstojím, tak sa to dnes zaobíde bez koly, musí stačiť domáca voda z vodovodu.

Záznam z trasy - čiastočne zaznamenaný, čiastočne doklikaný, nájdete tu.

http://www.cykloserver.cz/f/fe8f223991/