kategórie:
Názov: Magnezitárska 60
Dňa: 05.05.2012
Účastníci: Makovica, Kika, Peťa, Smokie, na záver aj Zuzka a Rasťo (prezývka "Rybár" - to sme tu ešte nemali)
Hostia: Laco pri našom stole na Bankove a Gabi-kolega cyklista po celej trase

P1180485.JPGvo vlaku do Gelnice-ešteže sme len traja P1180488.JPGminicyklopeloton v Gelnici P1180489.JPGa obetaví organizátori P1180491.JPGodbočka do perlovej doliny P1180493.JPGa už stúpame P1180496.JPGtento krásne rozkvitnutý strom sa volá čremcha obyčajná
P1180501.JPGrázcestie chata Izbica P1180508.JPGprichádzame k najkrajšej vyhliadke nad perlovkou P1180509.JPGnávod č. 1 ako jesť jogurt bez lyžičky P1180511.JPGpri chate Erika P1180513.JPGKika a Makovica na vrchole Kojšovky P1180515.JPGkonečne sa Kika na fotke aj smeje
P1180518.JPGPeťa, to je kotúč z brzdy, svätejšia z neho nebudeš P1180523.JPGprenáša Kika... P1180526.JPG...prenáša Gabo P1180530.JPGvychádzame na holorub P1180533.JPGbez stromov vidieť aj na Kojšovku P1180536.JPGstúpanie pod Tisícku
P1180537.JPGBufet u Zmrzlíka znova otvorený P1180539.JPGna Lajoške P1180545.JPGprameň cestou na Jahodnú P1180552.JPGPeťkina bibinka P1180558.JPGpo žltej P1180563.JPGa po prechode na červenú
P1180565.JPGa sme v cieli P1180571.JPGnaši traja návštevníci - Zuzka, Rasťo, Laco P1180582.JPGnad Košicami P1210102.JPGa ešte pár obrázkov 60-károv - biky v krompachoch v plnej poľnej P1210111.JPGSmokie na daždi a v hmle P1210115.JPGtátoše na Plejsách
P1210128.JPGPeťa, kam ťa to zas vedie GPS?????? P1210145.JPGVysmiaty Smokie v teple hore Perlovkou P1210165.JPGnepomáha ani nafúkať, ani vyfúknuť, brzda nepočúva P1210166.JPGvyhliadky uo ťltej značky

Popis akcie: 

Malo vraj byť polozamračené, dokonca aj nejaký dážď - organizátori tam hore však majú protekciu, a tak bolo všetko priam ideálne.

Peťa a Smokie štartujú z Košíc o 5.15, v krompachoch po spiačky sadajú na biky a tak vyzerá aj cesta hore na Plejsy - tlačia, tlačia a dokonca aj moknú, keď sa jeden malý smutný obláčik nad nimi rozhodol, že sa od žiaľu "vyprší". Na vrchole Peťa hviezdi a v mobile nachádza prekrásnuzvážnicu, po ktorej prifrčia do Gelnice na kontrolu na čele pelotónu, a to napriek tomu, že Smokieho zadný brzdový kotúč proti tejto akcii protestuje. Prihlasujeme sa, dostávame štartový preukaz a potravinový štarter - sabinovský jogurt. Odkladáme si ho ale na neskôr a hneď aj vyrážame. Ostatných prichádzajúcich tempárov nechávame relaxovať, veď oni nás dobehnú.

Peťa komentuje Perlovú ako  depresívne dlhé stúpanie a Makovica oponuje - nie je to pristrmé a je tu toľko krásnych vecí, ktoré môžeš zo sdla biku pozorovať - život je predsa najkrajší zo sedla bicykla - a tu si to môžeš dostatočne užiť. V trojici stúpame za našim cieľom. Peťa a Smokie zaostávajú, kotúč nie a nie poslúchať, takže chudák Smokie prekonáva nielen zemskú príťažlivosť, ale aj odpor zaseknutej brzdy.....

Čakáme sa na smerovníku Chata Izbica. Keď ale Smokie fúka bike, nechávame ich vzadu s tým, že sa stretneme na Erike. Vychutnávame si pohodovú jazdu - tak akurát, aby sme sa veľmi nespotili a obdivujeme výhľady, ktoré sa nám tesne pred chatou otvárajú. Kika je na Erike po prvýkrát, takže ju skoro pri obdivovaní perfektne vyzerajúcej a napriek tomu večne zatvorenej chaty temer zhltne obrovský psisko priviazaný pri budove. Vyhneme sa mu len tak-tak a okupujeme pristrešok s bývalým grilovacíém ohniskom. Kovový komín už visí len na 1 reťazi a je skôr hrozbou ako lákadlom - škoda ho.....

Kika dostáva školenie ako zjesť jogurt bez lyžičky, likvidujeme odsah batohov a o chvíľu už prichádzajú naši dvaja opozdilci. Smokie je dosť nešťastný, stále neprehovoril brzdy, že nechce byť pribrzdený. Tak sa teda dohovárame, že my vybehneme ešte na vrchol Kojšovky a oni si zatiaľ oddýchnu a dajú kapiňustnicu v čajovni. Pri tyčke na vrchole sme len my dve s Kikou a trvalý obyvateľ - vietor. Robíme len pár fotiek a už aj pokračujeme - opar je silný, ledva rozornávame Folkmársku a Šivec, ostatné kopce sú ako za hustým závojom.

V čajovni pijeme po 2 hrnčeky čaju, je výborný, dokonca aj s citrónkou navyše, ak chcete....tak to by mali vidieť o pár kilometrov ďalej! Po dolikvidovaní druhej časti zásob uvoľňujeme miesto prichádzajúcej horde bikerov a pokračujeme po červenej - najprv po kamenistej zjazdovke, potom po lesnom chodníku - každú chviľu prenášame cez polámané stromy, bikujeme cez rúbaniská po holoruboch. To ešte ale nie je nič proti tomu, ako vyzerá niekdajšia krásna lesná cesta popod Tisícku - lesné mechanizmy sa na nej pekne "vyšantili"- slovensky povedané tankodrom, dokonca asi zlikvidovali aj prameň pri našej lúčke. Ale novinka - "Bufet u Zmrzlíka" opäť stojí!!!!!! A je ešte krajší, ako bol kedysi.....

Prichádzame na Lajošku a naši dvaje pribrzdení omeškanci stále nikde. Jem tu plno, preto sa veľmi nezdržujeme,ň. Makovica by rada stihla ešte lesákov na Jahodnej, aby sa im  za nového Zmrzlíka poďakovala. Bikeri sa pýtajú, kadiaľ ideme - Makovica odpovedá, že ponad Klatov - a všetci dú za nami....stádový efekt funguje. Keď stojíme na vyhliadke nad Klátovom a obdivujeme výhľad na Bukovec, US Steel a strechy Klátova, volá Peža - Smokie to musel vzdať a bez zadnej brzdy to strihol do Idky na asfaltku - tam si hádam bez brzdy poradí. Tak teda na Jahodnej, kde už po lesákoch nie je ani stopy, na ňu čakáme. Keď dorazí, priznáva sa, že mala potupnú nehodu - ako prichádzala na Lajošku, obzerala sa, kde čakáme a nedávala pozor na cestu. Na kameni sa to zadrhlo a ona hodila tigra... pán chatár ju dokonca ošetril a poskytol jej leukoplast na bibinku na lakti. Všetci ju chceli ošetrovať a utešovať, ona ale zahlásila, že sa ponáhľa a už jej nebolo.....veď ju predsa čakáme na Jahodnej!

Ďalej nás vedie Gabi najprv po žltej a potom elegantne prechádzame na červenú. O 15.30 pristávame v cieli v bufete u Jurka na Bankove. Načasovanie je úžasné - práve dorazila Zuzka s Rasťom. Chvíľku na to prichádza aj Rasťov kamarát Laco z KVP - ako z trička vidieť, tiež priateľ Sľubice a Kráľovského maratónu, rozhovor sa teda hneď pozitívne rozvíja.

Na záver dňa kofola, zvyšky sladkostí z batohov a spoločný zjazd cez KVP až k Amfiteátru. Makovica ďakuje za odprevadenie až domov.