kategórie:
Názov: Lajoška na pešo - príprava na pietnu
Dňa: 12.10.2013
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa, Eskimo
Hostia:

P1310706.JPGvšetky farby jesene P1310709.JPGv teple a dobrej nálade P1310713.JPGna Pišivenkách P1320605.JPGKojšovka na obzore P1320620.JPGpod klenbou zo všetkých odtieňov žltej P1320640.JPGa už sme tu
P1310714.JPGpohľad od chaty ku kaplnke P1310718.JPGhranolkový závislák žobre P1310720.JPGa tento šarádi.... P1320654.JPGtoto je letiaci košík... P1320657.JPG P1320657.JPG

Popis akcie: 

Po nočnej jazde sa stretávame až o 12.20 a 14-kou sa prevádzame na Jahodnú. Nie sme jediní, kto mal ten nápad, bus je celkom plný. Niektoí vystupujú na Alpínke, ale vúčšina ide až hore na Jahodnú. Je teplo-teplúčko, tak vyzliekame prebytočné zvršky. Milo nás prekvapil náš občasný súputník Eskimo, ktorý sa k nám zasa raz pridal - dobre človeku padne, že je iným ľuďom s ním dobre.

Prírioda hrá všetkými farbami, je to neskutočné, koľko odtieňov žltej existuje. Nestíhame sa čudovať a pohodovým tempom vychádzame na chatu. Na Lajoške je plno - celá lúka je plná ľudí vyhrievajúcich sa na jesennom slniečku. Špeciálnu skupinu hostí tvoria psi - je ich tu neúrekom a trávia čas po svojom - niektorí zbesilo bezhlavo poletujú polúke, len im tak uši plieskajú, iní sa snažia pomastiť si črevá a vzorne prosia Kopra o hranolku. Úplne inú skupinu tvoria psi-inteligenti - jeden z nich sa rozložil priamo na komunikačnom  priestore pred chatou a  šaráduje slovenské príslovie, že "Na Lajoške zdochol pes." - Peťa ho škrabká po chodidlách a on nič, ani sa nehne....

Konečne skúšame speedmintom - je to niečo úplne iné ako badminton- náročnejšie, rýchlejšie a hlavne sa to treba naužiť. Kopro ale strieľa pecky, lebo sa mu páči, ako košík pri rýchlom lete píska. Task teda len podávame a zbierame košíky. 

Po pol štvrtej sa presúvame na Jahodnú a do odchodu autobusu nám ostáva ešte 20 minút - konečne si Kopro dal povedať, hrá pekne jemne, zvolna a hra sa nám odrazu darí.... dokonca okoloidúci sa zastavuú, obzerajú a vyzvedajú, akože sa tá hra volá...

Autobus je opäť plný. Ešte v Košiciach vyplienime Zuzke čokoládové svadobné koláče z chladničky (aj tak ich má zakázané) a už sa poberáme každý domov. Stmieva sa, ochladzuje sa, ale bol to krásny deň.