kategórie:
Názov: Kysacký hrad a bašta
Dňa: 06.01.2022
Účastníci: Makovica, Jerguš, Rado, Riško,
Hostia: Milka, Karin, Lukáš

P1209402.JPG P1209363.JPG

Popis akcie: 

Chceli sme ísť pôvpdne na Kojšovku, ale keďže hlásili zamračeno a veterno, vymenili sme ju za menší kopček a poznávanie. Stretávame sa netradične priamo v Kysaku - Makovica vlakom, Jerguš nás čaká na moste a Rado priviezol plné auto dychtivých i menej dychtivých účastníkov v podobe svojej kamarátky s rodinkou.

Od prvej minúty poznávame a preto sa zastavujeme na starom cintoríne, aby sme si pozreli pamätník československých legionárov a pritom sa dozvedeli niečo nové o bojoch okolo Kysaku v júni 1919 ko aj o zničenej jaskyni, kňz kvapľov ktorej je čiastočne pomník postavený.

Potom už pokračujeme strmo do lesa za históriou oveľa staršou. Nad cestou na rúbanisku stojí osamelý kýpeť stromu a na ňom značka odbočky k hradu. Makovica nás informuje, že ideme po starej hradnej ceste. Je to tu dosť strmé, Milka špekuluje o tom, ako tu chodili vtých róbach, ale potom sa zhodneme, že nechodili, veď ich sluhovia nosili.

Odbočujeme k doľava a čo sme pracne nastúpali, to opäť čiastočne klesáme. Makovica nás dovedie k parádnej skalke. Je dosť mohutná na to, že o nej nikto nevie a ani ju nevidieť ani z cesty ani zhora. Oblezieme sprava-zľava a vraciame sa na hradnú cestu. Okolo drevenej smerovky a potom okolo pekného panelu o stredovekom odievaní vyšľapeme priamo na miesto, kde kedysi na okraji hradnej priekopy stála palisáda. Teraz je tu tabuľa s obrázkom, ako mohol kedysi asi vyzerať hrad. Hradnou priekopou sa dostaneme na druhý koniec hradného kopca a vylezieme k jedinému výraznému pozostatku múru. Makovica chlapcom oznamujem, že tu je keška, tak by ju mohi nájsť. Hľadajú ako dobra vycvičené stopárske psy a samozrejme o chvílu je keška odlovená. Hrdo sa zapisujú a môžeme pokračovať ďalej. 

Po vrchole hradného kopca sa vraciame k informačnej tabuli. Makovica nám ukazuje kúsky múrov vytŕčajúce somedzi koreňov stromov. Lukáš sa pýta, že ako tu mohol byť hrad, veď tu rastú stromy!. No, dosť ťažko sa vysvetľuje, že ten hrad tu bol pred 500 rokmi a toto nie sú prvé stromy, ktoré na jeho ruinách vyrástli....

Od hradu nás Makovica vedie celkom neznámym, ale veľmi pekným chodníčkom po  severnej strane hrebe)na vedie smerom k červenej značke. Chvíľku ideme aj po staarej červenej značke, ktorá bola odtiaľto presunutá do doliny uť pred 30 rokmi, ale niektoré značky ešte stále na stromoch sú a v celkom dobrej kondícii.

Pri vysokom napätí sa pripájame k červenej a rozhodneme sa, že ešte dáme aj baštu. Už je to len na jeden malý kopček  a o chvíľu sme tam. Je tu dosť husto, ale nájdeme si svoje miestočko na niekoľko pekných fotiek. len Karin tvrdošijne stojí pod skalou že ona hore nejde. Nakoniec ju Jerguš a Radom drapnú za ruku a vraj Ideš a hotovo - a ona vyšla...

Cestou späť do Kysaku si posedíme pri studničke pri horárni a pri debate skonštatujeme, že nohy nás až tak veľmi nebolia, aby sme nemohli odbehnúť ešte k jaskyni. Je to opäť len taká pekná prechádzka cez malý kopček, len ten zostup k vchodu tou šmykľavicou je trošku  náročný. 

Dali sme krásnych 10 kilometrov plných nových informácií. ˇ)Skoda, že neprišlo viac detvákov, bolo by nám ešte veselšie.

  Trasa tu: https://sk.mapy.cz/s/nuzokumase

Všetky fotky tu:  https://www.zonerama.com/Makovica/Album/8054706