kategórie:
Názov: Kvitne už Zádiel? - KVITNE!
Dňa: 23.03.2019
Účastníci: Makovica, Jerguš, Ľubo, Ľudka, Romy, Smokie
Hostia:

P1490334.JPG P1490390.JPG

Popis akcie: 

Vieme, že bude v autobuse husto, tak radšej ideme na stanicu - a je husto. Na nástupišti je asi 60 ľudí s batohmi, ale všetci sa úspešne naloďujeme. Autobus nás vypľuje v Moldave, prebiehame na príslušné nástupište a čakáme na prípojný autobus. V Turni vystupujeme a vo dvojici s Jergušom utekáme davu po modrej smerom na hrad (s ĽĽRM sa stretneme až na planine).

 Nechávame za sebou aj partiu mlaďasov, tí sa dlho držali za nami, ale asi ostali niekde na občerstvovačke, lebo odrazu ich za nami niet. Vychádzame na hrad, berieme si kontakt na organizátorov dnešného čistenia hradu, obehneme povinné kolečko a už aj cupitáme späť do sedla pod hradom. Obdivujeme, aké hlboké stopy nechali po stáročia v kameni kolesá vozov putujúcich hore kopcom na hrad. V dolnej tretine stretávame karavánu zvyšku autobusu. V protisvahu však vidíme šplhať škrapovým poľom asi 10-15 členov tejto megapatie (vraj 48), ktorí vynechali hrad a radšej odbdivujú kvetenu na škrapových poliach. My najprv obdivujeme zelenú jašteričku. Celkom pekne pózuje, ale nedá sa fotiť, je za konárikmi a foťák samozrejme ostrí na konáre. Potom už sa naplno venujeme hlaváčikom a poniklecom, ktoré nás tešia na každom kroku. Pod vedením je vysekané krovie, našťastie ho elektrikári spratali na kopy mimo chodníka. Značka nás občas zneisťuje, kam ďalej, najmä z prvej vyhliadky na cementáreň, ale pri pohľade do navigácie sa vraciame na chodník. Spamätáme sa prineskoro, že treba čakať na partiu, tak im voláme, že sedíme pri chodníku, nech pokračujú. Pokračujú a o chvíľu sú tu. Zvítame sa a Ľubo preberá vedenie. Vedie nás cez ostnaté kriačiny na prvú vyhliadku - Krkavčie skaly. Tu nás dobieha aj časť davu. Pokojne si posedíme, nech nás predbehnú. Kvietky tu kvitnú len minimálne, hlaváčiky ešte žiadne a poniklece sa tvária, že by chceli už odkvitať. Tak sa zdá, že hlaváčikom chýba vlaha, preto nelezú zo zeme. 

Presúvame sa na druhú skalnatú vyhliadku a tam už začínajú fotoorgie. Pusinka sprava, pusinka zľava, poniklec oproti skale a celá partia pokope.....Cez Okrúhly laz sa dostávame na hornú polovicu planiny a tešíme sa na hlaváčikové plantáže. Žiaľ, na celej planine nachádzame jediný exemplár. Zato sme našli krásny buk, na ktorom odvisli všetky zúčastnené krtice... Povinná fotka Na skale, vyhliadku trošku obmedzuje opar, tak ju prenechávame tým, čo to tu ešte nepoznajú a pokračujeme ďalej.

Pri potoku Ľubo chce močiť nohy, ale ostatní ho presvedčia, že až cestou späť. Ideme pozrieť chatu, ale majú zatvorené, prerábajú interiér a otvoria vraj 6.4. Posedíme, stenčíme zásoby v batohoch, Romy pospevuje, že by dobre padla káva. Vraciame sa späť do tiesňavy, po pravej strane sa belejú zvyšky ľadopádu, ktorý si tu lejú horolezci, aby mali kde liezť. Týmto im ďakujeme, že nelikvidujú tie slovenskorajské, ktoré my chodíme obdibvovať. Lubo a Makovica okúsia teplotu vody, ostatní sa smejú, že chytáme ryby systémom tu otrávime a dolu pod dolinou hore bruchom vyplávané vylovíme. Voda je ľadová, ale osviežujúca.

 V tiesňave vládne ešte polozima, asi to potrebuje ešte týždeň - 10 dní, kým nastane ten pravý výbuch jari. Je po druhej, ochladzuje sa, obliekame dlhé rukávy a pridávame do kroku.

Na parkovisku ešte povinná podpora cestovného ruchu, teda kofola, káva a keksíky a už sa aj lúčime. ĽĽRS sadajú do auta a JaM cupitkajú pešo do Dvorníkov. Nejakým zázrakom chytia skorší autobus, ale nič im to nepomôže, v Moldave na úžasnom terminále čakajú hodinu na prípojný vlak - nech žije rozkúskované cestovanie, hlavne, že máme krásny termínál, môžeme si posedieť na pekných lavičkách.