kategórie:
Názov: Kvetinky na Zádielskej planine
Dňa: 09.04.2011
Účastníci: Makovica, Kopro, Tete, Kika, Lacko, Veronika, Majka, Misi
Hostia: Legil, Ivka, Daniel

Popis akcie: 

Ráno nás na stanici bolo viac a viac a viac - čakaných aj nečakaných...nakoniec nás bolo 10. A navyše ešte jeden bonus - Braňo na motorke. Dohadujeme si miesto stretnutia a Braňo hneď aj odchádza. Nebo modré, vietor poriadny, ale kvetinky nás volajú. Legil s Ivkou sú v pohode, ale ako zvládne túto túru (mimochodom nie tak celkom detsky začiatočnícku) malý Daniel? Vie vôbec niekto o tom, či už niekedy prešiel naraz 5 km? Makovica mu kladie ešte v podchode kontrolnú otázku - tie trekáče máš na nohách prvýkrát?  Odpoveď znie - nie, tie nosím bežne - ešteže tak, otlaky a la Dominik dúfajme nehrozia..

Cupitáme po ceste presne po značke, aby sme neprepásli stretnutie s Braňom. Čaká nás tesne za podjazdom popod cestu a ďalej už pokračujeme spoločne. Danko sa vypytuje, ako sa dostaneme hore na hrad, a blažene si oddýchne, keď dostane odpoveď, že predsa naokolo a nie priamo diretissimou, ako sa obával. Pred hradom fučí ako na Sibíri, dokonca strhlo informačnú tabuľu. Makovica nás vedie do hradu presne na miesto, kde sme pred rokom hrali rozprávku o 12 mesiačkoch. Je tu zázračné bezvetrie. Usádzame sa, desiatujeme a užívame si výhľad a teplé lúče slnka. Makovica ukazuje Dankovi hrad a medzitým sa dvíha vietor aj na našom miestočku, tak sa teda poberáme ďalej. Braňo sa snaží naučiť mená kvietkov, čo kvitnú všade naokolo - zubačka, pľúcnik, podbeľ, rozkvitnuté drienkové kríky. V Háji sa delíme - cacheri idú k anjelovi nájsť skrýšu a my ostatní stúpame k vodopádom. Na prvom vodopáde strácame Veroniku a všimneme si to až pri druhom. Lacko a Kika sa teda vracajú, Majka-záchranárka ide o chvíľu za nimi a Makovica s drobcami pokračuje. Pri treťom vodopáde si sadáme na lavičky užívame si odpočinok a snažíme sa zistiť, kde by mohla byť Veronika. Nakoiec vylieza zo zákruty od vodopádu, vraj "kde ste, ja vás tu čakám"....Lacko ju skoro hodil do potoka, tak sa o ňu predtým bál.

Vraciame sa do dediny a odbočujeme na zelenú - je to riadny stupák. Poniektorí ledva prepletajú môžkami (samozrejme z čistej psychiky), tak Makovica štartuje spoľahlivú odpútavačku - slovný futbal - ani nevieme, ako sme za 40 minút vyliezli na planinu. Legil a Ivka práve zalievajú čerstvo uvarenú kávu. Našli si kus vyrytého trávnika po diviakoch a postavili tam maličký liehový varič. O chvíľočku prichádza k nám omaskáčovaná kočka so znakom štrážcu národného parku - je to naša kamoška Janka Frániková. Chvíľu pokecáme a už aj okračujeme na vyhliadku. Medzitým Kopro s deckami nachádza kešku - je to Danielova prvá keška a on sa okamžite stáva geocache positiv. Jednostaj sa vypytuje, kdeže bude tá ďalšia. Dolina je zhora nádherná, vzduch je ostrý, viditeľkosť super, poniklece a hlaváčiky kvitnú, len ten vietor keby nebol taký silný. Vyšplháme sa ku salašu a o chvíľu už ležíme na slniečku v tráve na vyhliadke na konci Zádielu. Nažhavení kešeri nás nenechajú zaháľať a Kopro musí utekať za nimi, aby sa nestratili medzi stromami hľadajúc bútľavy peň - našli a nestratili sa. Pokračujeme ale ďalej, lebo čas sa kráti. Dolu v doline si všímame tabule náučného chodníka - niežeby sme boli takí vzdelaniachtiví, ale súradnice pre multikešku naspodku doliny sa skrývajú práve na nich. Keď to všetko naspodku Danko s Koprom spočítajú, tak zistia, že sa treba vrátiť 350 metrov hore dolinou - pohľad na hodinky hovorí, že to asi už nestíhame. Ale aspoň máme súradnice a nabudúce ju určite nájdeme.

V Dvorníkoch ešte stihneme jednu šofokolu - je príšerne sladká a už aj čakáme na malej staničke. Len čo nastúpime, začína pršať. Ďakujeme počasie, dnes si bolo pri nás.

   .......Foto potom, keď sa mi podarí stiahnuť ich z foťáku.....