Názov: | Kurtava skala |
Dňa: | 13.11.2011 |
Účastníci: | Makovica, Braňo, Peťa, Kika |
Hostia: | Ina |
Ráno ako z čítanky, obloha vymetená, mierne primŕza, bezvetrie. Čo viac si novembrový turita môže priať. Vidina ďalekých výhľadov nás ženie na stanicu.
Na stanici je Kika, Makovica a ... Braňo! Radostne sa vítame a o chvíľu sa k nám pridáva návštevníčka Ina. Vraj môžem sa pridať - jasné, že hej. Braňo navrhuje, že by sme mohli ísť autom, Keď sme len toľkí. Čakáme ešte na ostatných - tí ostatní, to bola Peťa, vychádzkovým krokom vystupuje z električky, hoci je už 8.15 a vlak odchádza o 8.20. Vraj Szabi, Danka ani Kopro neprídu. Tak teda sadáme do auta a pri Richnave predbiehame náš vláčik. Vystupujeme pri hoteli na Plejsoch. Trošku plán modifikujeme a modrú meníme na žltú. Mrzne, až praští, kým vyjde slnko, môžeme teda obdivovať aj ľadové výtvory na steblách trávy. Pri prvých chatách ale už vychádza slnko na našu stranu kopcov, takže je to príjemnejšie. Braňo a Peťa koordinujú GPS a začína honba za keškami. Najprv na Plejsoch. Používame všetku svoju techniku a nakoniec Braňo nachádza ten neprehliadnuteľný peň. Berieme si drevenú mincu a bumerang, ktorý kedysi patril Radkovi.
Bumerang hneď aj vyskúšame na našej tradičnej cvičnej lúke, kde sa asi pred 10 rokmi učili hádzať oštepom aj Dis, Pepo a Tibor. Pokračujeme po červenej smerom na Krompašský vrch. Až na vrchol vychádzajú len Braňo, Kika a Makovica. Okrem prvého dnešného pohľadu na Kojšovku nachádzame aj kešku č. 2 -vymieňame mincu a už aj cupitáme nadol. Vraciame sa na Priehybu nad Plejsami. Na slniečku si dávame obed, lúčime sa s Braňom, ktorý sa vracia k autu a už v čišto babskej zostave pokračujeme úplne neznámym terénom po červenej smer Jaklovce. Ukazuje sa, že je to prekrásny kúsok našich hôr - lúky, príjemná cesta a výhľady, výhľady, výhľady.....
Nad Jaklovcami podľa GPS odbočujeme a ideme hľadať vyhliadku z kameňolomu. Približujeme sa presne správne, na čo nás upozorňujú aj rôzne zákazové tabule. Diskusiu o tom, či je ozaj nebezpečné pohybovať sa tu v pracovné dni, uzatvára Makovica, keď nám ukazuje obrovský balvan, ktorý pristál v neďalekom lesíku po nejakom zrejme nie celkom podarenom odstrele. Konečne prichádzame na okraj lomu a naskytá sa nám nádherný výhľad na Šivec, Folkmársku skalu a všetky tie ostatné kopce, ktoré dôverne poznáme. Kontúry sú nejasné, je to pohľad v protisvetle na juh, ale konečne vidíme aj opačným smerom. Tento lom je pre nás vždy orientačným bodom, keď zo Švca hľadáme na obzore Tatry.
Čas nás súri, ak chceme stihnúť vlak z Margecian, treba sa pohnúť. Cupitajúc po lesnej asfaltke ochkáme, ako by sa to tu švihalo na bikoch. V pravej chvíli ale Makovica podľa GPS odbočuje doľava a diretissimou zbiehame ku kostolu. Do odchodu vlaku je necelá polhodinka, to v pohode stíhame. Máme ešte čas v pokoji si kúpiť lístky a pokecať s magnezitármi, ktorí boli na Rohačke. V Košiciach stretávame aj turistov z Košičana, ktorých sme už raz stretli na Plejsoch. Skrátka, dnes boli všetci Košičania okolo Margecian.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6607x