kategórie:
Názov: Krížom Krasom
Dňa: 16.09.2018
Účastníci: Makovica, Karol zo Salamandra
Hostia: hosťami sme boli my u odborníkov Národného arku

Popis akcie: 

Karol sa ponúkol, že sa môžem zviezť, tak som neváhala a ráno pred ôsmou sme spolu vyrazili do Jovíc. Ideme sa spolu s ďalšími 30-40 záujemcami pozrieť na jaskyne, ktoré nemáme šancu inokedy uvidieť, pretože - sú zamknuté, sú mimo turistických značiek alebo ich vôbec nemáme šancu nájsť.

Na Silickú planinu vychádzame po modrej Jovickým úvozom. Pri okraji rezervácie Brzotínskych skál odbočujeme mimo značku. Ako prvú hľadáme za odmenu Žabiu priepasť. My s Karolom sme našli - ale živú žabu - hnedého skonaníka. Do predizby priepasti sme poniektorí aj vliezli, samozrejme za asistencie jaskyniarov. Pokračujeme ďalej - stále rovnakým lesom, len v ňom pribúda húb a vápencových skál.

Z ďalšej jaskyňo-priepasti vidíme už len zavarený vchod s maličkým otvorom a niekoľko prekrásnych kalcitových kryštálov, ktorými sú vraj  pokryté jej steny - práve preto vchod do nej zavarili. 

Pri ďalšej priepasti (už ani neviem, ako sa volá), schádzame dolu do lievika, ale keď sa začnú rojiť a štípať rozhnevané osy, radšej zdrháme. Vraciame sa na modrú značku a prichádzame priamo k priepasti Malá Žomboj. Je tu infopanel a aj výhľadový mostík, z ktorého sa dá pozrieť priepasti až do žalúdka - len tam nie je dovidieť, keďže je veeeeľmi hlboká. Dostávame názornú ukážku, ako sa jaskyniari spúšťajú do priepasti. Vidíme len začiatok a potom už len kývajúce sa lano, na konci ktorého zmizol v diere jaskyniar. Na zavolanie sa však zdola na lane opäť objaví, takže všetko dopadlo dobre.

Presúvame sa k Veľkej Žomboji, ktorej steny sú pokryté sladičom - to je také zaujímavé papradie s hladkými listami a sladkohorkým koreňom, ktorý sme vďaka Karolovi aj ochutnali. A na záver to naj-naj-najlepšie.

Odomykáme mrežu a vstupujeme do Silickej kvapľovej jaskyne - tiež ju niekto poriadne poškodil - osekal kvaple zo stropu a preto je teraz zatvorená.... jaskyňa nie je veľká, ale výzdoba je pekná. Na bokoch už mŕtva, ale strop ešte žije. Objavujeme aj netopiere, Karol jedného aj zvesí a ukazuje nám, prečo sa podkovár volá podkovár....pretože má nos ako podkovu. V jaskyni je štandardnýcjh 7 stupňov a keďže som si neobliekla bundu, je mi poriadne zima, tak som celkom rada, že už odchádzame.

Ešte chvíľka lesom a sme opäť nad Jovickým úvozom. Vraciame sa, ako sme prišli...alebo nie? Niektorí sa vydávame dolu krásnym cyklosinglom. Nie je oveľa dlhší a je veľmi pohodlný. Tesne po 3-tej sa opäť kocháme výhľadom na Krásnu hôrku, Pipitku a Volovec.

Bol to pekný a poučný deň, len škoda, že telefón opäť štrajkoval a z nahrávky trasy sú len čáry-máry na mape.