kategórie:
Názov: Krížok-krážom Slovenským rajom
Dňa: 23.05.2020
Účastníci: Makovica, Laco, Jerguš
Hostia:

P1660416.JPG

Popis akcie: 

Tak sme si vymysleli, aj sme pozvali zvyšok Krtkov, ale nikto nikde, tak sme vyrazili v osvedčenom triu. Najprv sme chceli Veľký Sokoľ, ale keďže je poškodený mostík, presunuki sme sa do Piecok.

Na Píle nás tetuška v búdke zinkasovala o 3,00 EUR za parkovanie a 1,50 EUR na ghlavu za vstupenku do Raja. Makovica sa chcela hneď opýtať, že kedy sa opraví Tomášovská Belá, keď sa vyberá vstupné, ale nakoniec si to rozmyslela, veď ona je len výkonný orgán, malý pešiačik na šachovnici.

Je okolo 9-tej a vyrážame. V Pieckach po vode ani chýru, ani slychu. Pri prvom mostíku práve rozkvitá žltohlav európsky. Riečisko je temer suché a vápencové kamene snehobielo žiaria. Len sem-tam nejaká mláčka ako dôkaz toho, že z času na čas tu býva voda. Je tu ale vidieť kopy dreva, koreňov, sem-tam aj kusy rebríkov, či kmeňov upravených na stupačky - zrejme pozostatok po poslednej veľkej vode, ktorá narobila šarapatu aj v doline Hnilca. Konečne sa dolia zužuje a prichádzame k prvému vodopádu s názvom Veľký. Na našu radosť nie je úplne suchý, voda steká v úzkom plytkom pruhu, doslava len aby sa nepovedalo. 

Zdá sa, že jediným pozitívnom dnešného dňa bude minimum ľudí. Sem-tam dobehneme nejakú dvojicu, sem-tam nás nejaká rýchla rota predbehne, ae inak nič. Tiesňavu ďalej zdolávame po sústave drevených rebríkov. Väčšina z nich už má najlepšie časy za sebou a zrejme ich v budúcnosti nahradia tými nechutnými kovovými roštami - škoda, stratí sa veľa z romantiky raja, bude to pekné technické dielo, ale sterilné bez duše.

V jednom bde nám treba spoza skaly prejsť na druhú stranu potôžika - skok a sme po kolená - našťastie len v lístí, ale ten pocit toho nevedomia, čo je pod tým lístím, je nepríjemný. Našťastie prechádzame suchou nohou. 

Prekonávame ďalší vodopád a za ním sústavu stúpačiek novej generácie. Ani sa nenazdáme a sme na Glaci. Presúvame sa nad Suchú Belú, okukujeme nové bicykle, ktoré tu čakajú na svojich zákazníkov - sú totálne bez prevodov len s jedným kolom vpredu a vzadu - čiste na zjazd na Podlesok. Desiatujeme a dumáme, čo ďalej. Makovica navrhuje, že by mohli zbehnúť na Kláštorisko, kuknúť na Tatry a cez Veľký Kyseľ, ktorý nám ešte chýba do inventúry, sa vrátiť späť na Glac. Narátame kilometra, ale vraj pokojne, dá sa.

Tak teda ideme od Vtáčí hrb a po červenej na Kláštorisko...ideme, ale nedôjdeme. Asi 400 m pred Kláštoriskom  sa k nám pripája modrá a Makovica sa pýta či ozaj chceme ísť až na Kláštorisko, lebo odbočka ku Kyseľu je tu a tadiaľto sa budeme vracať. Namiesto diskusie plynule odbočujeme doprava a pokračujeme po modrej smer vrch Kyseľa. Odbočujeme na chodníček na okraji skál, pekne z neho vidieť do Kyseľa. Laco sa rozhoduje, že mu je horúco a chce kraťasy. Takže na najrajšom skalnom vyhliadkovom mieste vykonáva akt premeny a nahadzuje letné plážové kraťasy. Pokračujeme ďalej a prichádzame z odbočke žltej. Makovica chce odbočiť, pri pohľade na to strmé klesanie chlapci protestujú, že to budeme musieť vystúpať späť. Makovica si síce nie je celkom istá, ale sebaisto ich presviedča, že tadiaľto späť nepôjdeme, lebo je to okruh a vyjdeme oveľa ďalej. Ako sa ukáže, bola to našťastie pravda.

Po stúpačkách scupitáme k Obrovskému vodopádu v Kyseli. Pohľad z mostíka je smiešny, vodu treba doslova hľadať. Je tu dvojica mamky s všetečným synátorom, ktorých stretneme dnes ešte raz. Späť sa vraciame cez  Karolinyho vodopád. Je istený feratovým sôsobom. Pri skalnej stene bezradne stojí mamka a jej synátor visí na skalke a dumá, čo ďalej. Istiace lano totiž je na jednom mieste odtrhnuté od kotvy a bezmocne visí nadol. Cez 5 stúpačiek teda treba len preliezť, jedna z toho je dokonca ešte aj ohnutá - to musel na ňu stúpiť nejaký mamut, alebo skôr tu asi spadol nejaký strom, ktorý aj odtrhol lano.

Mamka s potomkom to vzdávajú, ale ešte sa pozerajú, kto z nás sa vykúpe...samozrejme nikto, sme predsa nejaké hviezdy. Ďalej už pokračujeme bezpečne. Na chodník vychádzame na rázcestí Kyseľ. Vyberáme si zelený Veľký Kyseľ, leboje bližšie k červenej, po ktorej nám treba zísť na Pílu.

Veľký Sokoľ je divoký a mierne bažinatý. Ešteže je tak sucho, inak by sme sem ani nevstúpili. V potoku sa objavujú zaujímavé útvary - nevieme, či sú to rioasy alebo žabie vajéčka v slize. ale je ich obrovské množstvo. Nakoniec zisťujeme, že tie guličky sú vzduchové bubliny a má to celé takú poloslizovú konzistenciu, asi to budú nejakí riasy, ale toto sme v raji ešte nevideli. Tiesňava je divoká, zapadaná drevom po poslednej veľkej vode, drevené stúpačky už dožívajú, sem-tam chýbah, sem-tam sa kývu, ale nie je tu ani nohy, máme všetku tú krásu pre seba. Vodopád ochrancov prírody vyzerá z diaľky, akoby voda tryskala priamo zo skaly, až keď prídeme bližšie, z iného uhla vidíme celý tok vodopádu.

Posledný rebrík a sústava stúpačiek a už vychádzame k studničke, na úpravu ktorej prispelo Embrako. Ďakujeme. BňPotrebovala by asi opravu, voda preteká mimo trubku a teda sa nedá nabrať, leda tak umyť ruky.

Posledné občerstvenie a už aj cupitáme  na Malú Poľanu a ďalej na rázcestie. Odtiaľ už len budeme klesať po červenej - tak sme si to pamätali zo zimy...aha, to sme si zle pamätali, je to hore-dolu ako na húsenkovej dráhe. Ešte posledné foto na Plci, zistenie, že Kráľovu hoľu odtiaľ vidieť len v zime, keĎ nie sú listy na stromoch a už aj schádzame na cestu k Píle. Kde sa vzala, tu sa vzala, otvorená krčmička, tak si dávame Birel, Makovica dorazí zásoby z batoha a už aj sadáme do auta.

Dnes sme šli povšetkých farbách značiek a dokonca aj po náučnom chodníku. Ozaj sme sa motkali, až sme sa domotkali do parametrov 20 km/774 m.