kategórie:
Názov: Kríž nad Telgártom
Dňa: 19.05.2020
Účastníci: Makovica, Jerguš, Braňo, Lenka, Peťko
Hostia: Miro

P1650893.JPG P1650924.JPG

Popis akcie: 

Dumali sme kam, keď je pekný deň a Makovica ponúkla nový cieľ v Telgárte. Ako sa o ňom dozvedela? No predsa Rádiovíkend. Nakoniec nás bolo viac ako na jedno auto, tak Makovica sa zviezla vlakom a v Telgárte sme sa stretli.

Tesne po deviatej prichádzame na námestie v Telgárte. Makovica nás už čaká a má aj naštudované, kadiaľ vlastne pôjdeme. Len čo vystúpime, ukazuje nám náš cieľ - veľký kríž na kopci vyholenom po kalamite. Vyvraciame hlavy dohora a konštatujeme, že to si asi poriadne šliapneme. Dedinu opúšťame po ulici okolo obecného úradu. Popod železnicu Telgárskej slučky sa dostávame na rozľahlé lúky. Sledujeme trať na vysokom násype, práve po nej ide drezína a vchádza do špirálového tunela. Stojíme teda niekde uprostred telgártskej slučky, ktorá prebieha pod zemou v tuneli. Pokračujeme podľa značky náučného chodníka, ale o chvíľu ju strácame. Cesta ale pokračuje stále nahor, tak sa nevzrušujeme a máme pravdu. O chvíľu je tu rázcestník a značka sa k nám znova pripája.

Sme na tzv. Vogelovom chodníku - Pán Vogel bol najvyšší poľovný dozorca počas vojny v tejto oblasti a nechal rozšíriť a dobudovať existujúci chodník popod vysoké lesy tak, aby vysokí pohlavári mohli poľovať priamo z malých bričiek ťahaných jedným koňom. Po tomto chodníku ideme až do sedla Tri mosty - tu  už zažívane Kráľovohoľské pocity. Vysoko nad nami sa po ľavej strane dvíha masív Kráľovej hole a Kráľovej skaly, napravo odbočuje pekný chodník na nenápadný hrebienok a na jeho konci čnie do výšky nový kríž. Výhľad je zo sedla aj od kríža úplne úžasný, temer kruhový. Ku krížu ešte prekonáme posledné stúpane a už si ako sliepočky na bidielko sadáme pekne jeden vedľa druhého na dosku na okraji betónovej základne kríža. Pod nohami máme Talgárt, napravo Kráľovka, pred nami rudohorie a pri pohľade dozadu kuk do Popradskej kotliny lemovanej Slovenským rajom. Zdá sa, akoby sme videli aj Havraniu skalu, ale neoverujeme si to, lebo Makovica má nový telefón a zabudla si do Peak Findera nainštalovať polohu. Zisťujeme, že keď prejdeme pár krokov nadol od kríža, naskytne sa nám pohľad na Chmarošský viadukt z tejto ústyhodnej výšky.

Späť sa vraciame dolinou Zubrovice a dokončujeme okruh. Cesta už nie je taká nízkotatranská mäkká poduška pod nohami, je to taká široká zvážnica aj so štrkom. Ideme ale okolo potôčika, v ktorom nájdeme veľa zaujímvého na pozorovanie. Na pomaly odkvitajúcich púpavách so smiechom sledujeme opadavé chrobáky - také malé čierne paličky, ktoré sa pri našom priblížení ku kvetu chaoticky premiestňujú k jeho okraju a doslova opadávajú smerom nadol. Len sem-tam niektorý z nich zdvihne krovky a snaží sa tváriť, že ide odletieť.

Po ľavej strane cesty sa objavuje prameň. Je krásne upravený aj s kaplnkou a estetický efekt dopĺňajú obrovské kytice kvitnúceho záružlia.  Fotíme odušu najprv prameň, potom seba pri prameni, Peťko v snahe urobiť čo najkrajšiu fotku sa skoro zošmylok z úzkeho chodníčka dolu strmým svahom na cestu.

Po temer 4 hodínách krásnej vychádzky sa vraciame na námestie v Telgárte. Posádka auta odchádza ešte na prehliadku Stratenského kaňona. Makovica ostáva v Tegárte a vracia sa na chodník ešte raz zistiť, kde sme vlastne zbehli z trasy. Je to tesne za maličkým kameňolomom. Tu treba odbočiť doprava a nie je to vyznačené. Vybieha hore. Kuk do mapy a vraj - čo keby sa tu dalo prejsť k viaduktu a tunelu Kornela Stodolu....nasmeruje sa na lúky a vraj poďme...aha, dobre - jeden ohradník, druhý ohradník, lúka, okolo lesíka atď. a potom... hurá viadukt pod nami. Pomaličky schádza ku trati a k viaduktu. Ďalšie ohradníky a už je dolu. Pár pokusov o originálne fotky, kuk na hodinky...ešte je dosť času, tak by sa dalo nájsť cestu aj  k Chmarošskému viaduktu. Opäť cez ohradník a strmo nahor ku trati. Objavuje sa tu uzučký chodníček, ktorý sa pekne rozšíri. Po ihličí a šiškách s krásnym výhľadom na trať pod cestou prichádza až k Chmarošskému viaduktu - ideálny chodníček mimo civilizácie.

Ostáva už len scupitať dolu k ceste a po asfaltke späť na námestie. Ostáva čas ešte na jeden nanuk a už je tu autobus do  Popradu. 

Bol to kilometricky krátky, ale zážitkami bohatý deň.