kategórie:
Názov: Krivánska Malá Fatra - hrebeňovka
Dňa: 29.08.2018 - 30.08.2018
Účastníci: Makovica, Braňo
Hostia:

Popis akcie: 

Braňovi na želanie za dva dni rýchlo sfúknutý hrebeň Malej Fatry z Vrútok cez Kľačiansku Maguru, Chleb, Stoh a oba Rozsutce.....

Pred deviatou vystupujeme vo Vrútkach. Máme ešte polhodinku do odchodu autobusu, tak sa pohodlne presúvame na zastávku MHD. Čakajú s nami ešte 4 babenky zo Žiliny, tiež sa vybrali na hrebeň, ale na rozdiel od nás to berú viac ako rekreačne.... Autobus prišiel už poloplný, všetci idú do Kľačian a odtiaľ po zelenej hore. Je tu ako na Václaváku, ale keď popredbiehame tábor na výlete a rekreačné babenky, je chodník už len náš. Ako sa blížime k chate (2 hodiny šťavnatého stúpania), narastá počet protiidúcich - Turčania sú ranostaji, je pol 12 a už sa vracajú z túry. Na chate je to ako na veľkej rodinnej oslave. Posedíme 3/4 hodinku, vystojíme šoru na kofolu a Braňo testuje halušky - vraj sú mňam.

Pred jednou pokračujeme ďalej pohodlným lesným chodníkom a Makovica sľubuje Braňovi prekvapenie - to o chvíľu príde - smerovník pod Suchým vrchom a hlboký záklon hlavy, aby sme dovideli na vrchol...tak toto je šťavnaté stúpanie. Je ale krátke, tak ho zdolávame doslova hravo. Ďalej pokračujeme lahôdkovým hrebeňovým chodníkom cez Biele skaly, kde sú aj pekné takmer lezecké úseky. Ďalejje to už ako na húsenkovej dráhe - Malý Kriváň - vyliezť hore. Dolu do sedla a na Pekelníka, opäť dole a konečne je tu Veľký Kriváň. Na vrchole je plno kamenných mužíkov, ale čotu stavia jeden chalan, je neuveriteľné - proti zákonom fyziky stavia na seba kamene -na hranu, veľký na malý - a oni stoja aj vo vetre....

Chvíľku ho pozorujeme a poberáme sa ďalej. Na chatu prichádzame akurát tak fajn s megaškŕkaním v bruchu, ktorí nám zaháňa ultrakyslá kapustnica a zalievame ju pivkom a kofolou. V chate je megaplno, ale v našej izbe najvyššieho štandardu (s hygienicky zabaleným prádlom) spíme len 4. Je tu veľká skupina postarších Čechov, ktoré obsadujú skoro celý dlhý stôl a svorne vyspevujú pri gitare.

Po výdatnej ľadovej sprche, na ktorú Braňo musel kúpiť žeton za 1€ a po pollitrovom teplom bylinkovom čaji s medom tiež za neuveriteľné 1€ sa Braňo pokojne v tom rámuse ukladá za stenou  a pokojne zaspí. Makovica musí opäť zjednávať pred polnocou poriadok, tentoraz priamo s personálom chaty, ktorý si ju pomýlil s diskotékou.

Ráno sa neponáhľame s odchodom,. počkáme si na fajný ranný čaj (otvárajú o 7.00) a po pokojných raňajkách  tesne pred 8-mou vyrážame. HneĎ na začiatku testujeme nepriepustnosť vibrám v bažine okolo prameniska priamo na žltej - vydržali, aj tie Makovicine najstaršie a najroztrhanejšie.

Keď hrebeň, tak hrebeň - pekne si cez Hromové vycupitáme aj na Chleb a fotíme sa v sviežm vetríku, ktorý nás skoro odniesol. Späť  ideme bočným traverzom do sedla pod Hromovým a pokračujeme pohodovo hrebeňom cez Steny a Poludňový Grúň. Pred nami sa týči Stoh s typickou šachovnicou vysadenou na lavínových svahoch.  Nechce sa nám toľko klesať, keď budeme opäť stpúpať, ale lietať nevieme, takže....pekne dolu, cez lopúchové Stohové sedlo a už aj šliapeme po mierne blatistom chodníku na SDtoh. Niekto tu vysekal do hliny schodíky, vďaka mu, inak by sme sa v tom tenkom mazľavom bahníčku kĺzali Leninovským - "jeden krok vpred-dva kroky vzad". Konečne sm hore - ani to nebolo také zlé. Výhľad super, ale len na najbližšie kopce, zvyšok je za sivým závojom oparu. Ešteže Choč vykrýva pomaly tretinu obzoru amerom na východ.

Zbiehame na Medziholie, ktoré zhora vyzerá úžasne esteticky. Ani sa nezastavujeme a rovno pokračujeme na šotolinu a reťaze výstupu na Veľký Rozsutec. Je tu husto - obojsmerne. Okrem vibramiek aj plátenky, dierkované tenisky, už len šlapky a vietnamky chýbajú. Na vrchole Braňo vyprázdňuje batoh a povinne konzumujeme orechovník. Schádzasme na Medzirozsutce a už nebviemkoľkýkrát sa dnes stretávame s čskou partiou. Ako oni, aj my nepauzujeme a dávame vrchol zadarmo - teda Malý Rozsutec. Nahor to bolo zadarmo, ale dolu, to už je niečo iné - najmä keď nové kovové istiace prvky voda vzala a uložila pekne na kopu vedľa chodníka. 

Je 5 hodín a sme v Bielom Potoku. Dávame si večeru - opäť testujeme halušky a pirohy - až na málo bryndze sú fajn. Terchová je totálne plná, ubytovanie nezoženieme, takže sadáme na bus a v Žiline prestupujeme na Regio. Pred 11-touo sme doma a úžasná manželka Majka nás čaká na stanici s autom. No čo unavenému pútnikovi viac treba....