Názov: | Kremenec |
Dňa: | 08.05.2015 - 10.05.2015 |
Účastníci: | Neuveriteľných 15 Krtkov - Makovica, Peťa, Kopro, Veronika, Jarko, Braňo, Majka, Lenka, Peťko, Žanka, Sarinka, Milan, Eva, Jerguš, EskiMO |
Hostia: |
Odhodlanie bolo veľké a viera, že počasie bude napriek nemilým predpovediam k nám milosrdné, sme sa vydali na najvýchodnejšie trojmedzie nášho štátu, na Kremenec. Nezvyčajne, v konvoji 5 áut. Prvýkrát sa ku Krtnincu pridal na viac dní aj náš kamoš a priaznivec Eskimo. Ráno nám ukázalo modrú oblohu a tak to bolo po celý prvý deň.
Celý konvoj sa stretol v Brekove na parkovisku pod hradom. Prišli sme relatívne načas, len Veronika s Jarkom si zvolili kratšiu cestu cez dediny, ktorá sa nakoniec ukázala, ako Jarko charakterizoval, časovo náročnejšou. V ceste na hrad nás zastavilo zvonenie zvoncov. Čakali sme, že prebehne stádo oviec, kôz, alebo kráv, ale z lesa vybehla črieda asi 10 mladých koní so zvoncami na krkoch - takzvané kone samopasné - teda pasú sa samé. Po tomto prerušení našej cesty sme už rýchlo vybehli tých pár metrov na Brekovský hrad a užili si výhľad. Za tak málo námahy taký krásny zážitok! A keďže to ozaj nebola žiadna námaha ani pre tých najmenších, tak sme sa rozhodli zdolať ešte aj druhý hrad hneď v susedstve. To už nebola taká malina, ale aj na Jasenov sme vybehli v čase kratšom ako na tabuli. Peťu pokúsal chrobák fúzač, ktorý vraj kvíkal - ako zistila Makovica jeho meno je vrzúnik, takže nekvíkal, ale vrzúkal. Braňo hľadal kešku a s Peťkom vliezol do temnej hradnej chodby aj bez baterky, Sarinka si chcela v spacáku ustlať rovno na hrade a cestou nadol sme zhlboka dýchali omamnú vôňu kvitnúcich mesačníc. Po ceste ešte zastávka na vyhliadke na Starinu - tam sa nám páčilo všetkým a Peťa s Veronikou zistili, že .. "tu sme už boli..." Na geologickej lokalite Dara sa všetci okrem Makovice, Evy a Eskima, tvárili maximálne znudene, takže sme hneď pokračovali ďalej do Topole na vojenský cintorín. Máme šťastie. Keďže je výročie oslobodenia, kostol je otvorený, takže si môžeme pozrieť aj interiiér s krásne reštaurovaným ikonostasom. Na starom vojenskom cintoríne zapaľujeme sviečky a v krčmičke si dáme kofolku. Čaká nás už len príjazd do Uliča. Ujko nás už čaká. Veľký domček je pekne zrekonštruovaný, malý domček na okraji dediny zvonka vyzerá fajn, ale zvnútra potrebuje ešte veľa-veľa práce a vynovenia. Pán domáci síce neochotne, ale nakoniec ide zakúriť, aby sa tam podmienky trošku poľudštili.
Po večernom krátkom posedení rýchlo zaľahneme, aby sme v sobotu o 8.00 vyrazili. I keď je to neuveriteľné, podarilo sa a presne o 8.00 vyrážame autami do Novej Sedlice. Na parkovisku pri infocentre sme druhí, už tu stoja 2 autá. Stihli sme to len tak-tak, tesne za nami sa dorútilo asi 8 áut k Prešova a okolia. Zdá sa, že hore bude husto. Expedičný tím sa lúči s detičkami a v počte 7 kusov vyrážame smer Stužica. Kmitáme, rýchlo naberáme výšku a nevieme sa dočkať toho pralesa....ani sme sa nedočkali, Videli sme pri chodníku zopár veľkých stromov - skoro ako na Vysokom vrchu, zopár spadnutých hnijúcich stromov, jeden mostík a jednu kamennú hrádzu v doline Stužice, ale to bolo všetko. Sklamane šliapeme hore kopcom ďalej a dostávame sa na štátnu hranicu a po nej už na vytúžený Kremenec. Vyberáme si krajinu, v ktorej si dáme obed. Voľba padne na Ukrajinu. Na poľskom kvadrante sedí partia Košičanov z Víkendu - je ich tu plný autobus...a to vraj ešte šliape hore Gabo s dráčikmi, ktorí stanujú v Novej Sedlici - Košice sa presťahovali na Kremenec. Začína jemne mrholiť a ochladzuje sa. Keď už sme ale tu, pokračujeme ďalej na Veľkú Rawku a keď už sme tam, tak aj na Malu Rawku.... Odtiaľ ale pokročilý čas a olovenosivá obloha velí vrátiť sa, veď Milanko ostal na Kremenci a určite už poriadne zmrzol.
Z Kremenca sa vydávame po hrebeni na Čierťaž - je to taká hojdačka hore-dolu, ale vcelku príjemná. Užívame si výhľad z Kamennej lúky, ktorá trošku pripomína Nízke Tatry, Evka nachádza krásne rozkvitnutý lykovec, pri Gladyšovom pomníku zapaľujeme sviečku a na Čierťaži krútime hlavou na časmi na smerovkách -po tej istej frabe je to na1 smerovke 1:20 a na druhej 1:50. Samozrejme si vyberáme ten kratší a začíname extrémne prudko klesať. Takto pokračujeme presne hodinu a 20 minút a sme v Novej Sedlici.....
Večerná spoločná grilovačka sa mení na krátku hru pre malé deti, nekonečne šmýkanie na šmýkačke, prihorenú živánsku, pretože Makovica kucháro-opekárovi Braňovi nepovedala, že to treba aj obracať, Peťkove vyhlásenie, že tá, čo nie je prihorená, je najlepšie jedlo na svete, a na záver posedenie pri plechovom stojane na oheň, čo vyzerá ako upílená čaša olympijskho ohňa.
Nedeľa je ráno krásne jasná a studená. Kým však pobalíme a upraceme, je 10 hodín. Keď štartujeme na náučný chodník, je jasné, že toto počasie už dlho nevydrží, búrka visí vo vzduchu. A naozaj. Kým si užijeme prírodné pexeso, rusnacky slovník a jazierko, tmavosivý mrak sa desivo približuje a tesne pred dosiahnutím nášho cieľa - akéhosi pamätného kameňa najprv začína kvapkať, potom pršať a potom padajú krúpy..... našťastie búrka trvá len krátko a kým prídeme dolu na parkovisko, je po daždi. Lúčime sa a individuálne odchádzame smer Košice. Pri Starine začína vytrvalo pršať a už neprestane. Tak aspoň navštívime starú lokomoctívu v Kamenici nad Cirochou a Švejka na stanici v Humennom. Keď sa lúčime so Žankou v Košických Olšanoch, je opäť teplo a bez dažďa.
Krti, vďaka za pekný víkend.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5751x
Pridané fotky
Ahoj Makovica - keďže tu chýbala akákoľvek obrazová dokumentácia z akcie, dovolil som si sem pridať "pár švestiček ze své zahrádky" :) do sekcie "Ďalšie fotky"
no vieš, púoniektorí
no vieš, púniektorí nestíhame... ale pekné švestičky ti narástli
Makovica