Názov: | Kráľovka na biku s Terkou |
Dňa: | 07.09.2021 |
Účastníci: | Makovica |
Hostia: | Terka z tronu |
Dnes nebol žiadny sviatok - ani SNP, ani deň ústavy, ale jednoducho, tak to vyšlo. Včera bolo krásne počasie, ale práca nám nedovolila, hádam dnes to bude podobné.
Terka pristupuje v Nálepkove a do Červenej Skaly sa vezieme spoločne. Stretávame nejakého pešiaka, ktorý sa pýta, či nechodí na Šumiac autobus - no nechodí, ale ako sme zisili neskôr, on ho veru veľmi nepotreboval - úplne s nami držal tempo a stretli sme sa v Šumiaci a aj na vrchole a na záver aj vo vlaku.
Je rásne jasno, ale čoskoro sa začínajú nasúvať nepríjemné sivé záclonové oblaky. Makovica robí štatistiku elektro a neelektro bikov. Po výjazd na Kráľovku to dopadlo - čuduj sa svete 9:7 v prospech neelektra, ale to asi len preto, že elektrikári si prispali a vyrojili sa až okolo obeda.
Na chate cestou nahor si dáme malý tmavý Radler. Keď skoro dopíjame, priletia 2 mocní chlapi plnou rýchlosťou na elektro - vraj požičali sme si ich a chceme zistiť, čo to dá. Tak sme sa zhodli, že my teda ideme, že veď oni nás rýchlo dobehnú - páni prikyvujú, ale nás zjavne, odhadujúc náš vek, podcenili. Prvý nás dobehol len-len na poslednej serpentíne a ten druhý prišiel až hlboko za nami. Tak nám následne zložili poklonu. V skutočnosti sa nám ozaj šlo veľmi dobre a veľmi ľahko - nebolo horúco, nedul protivietor, skrátka ideál, len hore bolo dosť chladno a viditeľnosť z minúty na minútu horšia.
Dlho sme sa teda nezdržali, navliekli sme na seba všetko, oblečenie z batohu a poďho dolu. Len teraz sme zistili, aká je zima. Makovica došla na chatu drevená ako Pinocchio a husia koža až bolela. Tak šup-šup dnu, pollirový horúci čaj a príjemné posedenie spravilo svoje. Od vedľaješieho stola na nás pokukujú opäť ďalší mocní chlapi a keď vidia, ako nasadáme na svoje klasiky bez elektriky, jeden za nami ešte kričí - "dámy, smieme vedieť, koľko máte rokov?" A Makovica mu len so smiechom odkričala - "obidve sme rok výroby 1957"....
Tešíme sa na krásnu cestu smerom na Pusté Pole - to ale ešte nevieme, čo nás čaká. Po krásnom mäkkom jazdení odrazu na úrovni Telgártskeho kríža sa na ceste objavujú posypy kamením veľkosti mačacích hláv - no čo už, zvládneme aj to, ale keď to trvá už niekoľko kilometrov, prestáva nás to baviť, ale na výber nemáme. V závere ešte prechádzame cez stádo mamičiek kravičiek aj s ch detičkami a Makovica sa zastavuje pri rozprávkovom studničkovom domčeku. Vody je dnes ozaj veľa.
Plynule pokračujeme až do Diobšinskej ľadovej jasyne. Tam pri vodotrysku zlikvidujeme obsah batohov a keď ešte stále máme čas, vyberáme sa ďalej do Stratenej a konštatujeme, že veru sme mohli pokračovať aj ďalej...ale nakoniec na dnes stačilo.
Ešte obiv nad tým ako krásne vyzerá stanička v Stratenej a už je tu vláčik. Bol to krásny deň v príjemnej spoločnosti.
fotky sú tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7606076
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 584x