kategórie:
Názov: Kráľova hoľa a Kráľova skala
Dňa: 06.06.2020
Účastníci: Makovica, Jerguš, Laco
Hostia: Maťo

P1670184.JPG P1670222.JPG

Popis akcie: 

Vyrážame vo štvorici už klasicky, ako s Lacom, presne o siedmej, keď minútová ručička je kúsok za dvojkou....ešte po ceste stojíme na pumpe. Cestou hovoríme o tom, že asi budú hore davy, ale chlapci tomu veriť veľmi nechcú...pri príchode do Šumiaca ale uveria. Laco sa nakoniec dá presvedčiť a parkuje na kraji cesty práve tam, kde sme práve našli miesto a nejdeme až hore na parkovisko.

Laco ide do kraťasov a hneď aj vyrážame. Ľudí je tu ako na procesii, pešiakov, aj cyklistov. Nasadzujeme svoje tempo a notoricky známu diretissimu si delíme na prijateľné úseky - po kríž a krásneho drevuliaka (teda snehuliaka vyrobeného z dreva s nerezovým hrncom na hlave), druhou zastávkou je náš fotografický kameň. Tu je zastávka dlhšia, lebo Maťo nastavuje svoj megafoťák na statív a robí nám fotky. Pokračujeme ďalej a okolo chaty prechádzame viac-menej bez zastávky. Je tu husto ako na Václaváku, bicykle pomaly stoja v zápche...

My ideme ďalej hore a hore a hore. Kráľovka pred nami svieti na modrej oblohe ako maják. Nie je ale vôbec tak jasno, ako nám to predpovedali. Stolica vo Veporských vrchoch je v oblakoch. Naokolo sa objavujú krásne biele kvety ponikleca. Pomedzi to vykukuje aj fialový zvonček. Konečne sme hore. Je tu lesná stráž v počte 1 auto a 3 uniformovaní páni. Zjavne v rozpakoch pozorujú davy, ktoré sa tu premieľajú a nechápu...a to si len ľudia užívajú pohyb bez rúšok a v skupine kamarátov.

Sadáme si na naše obľúbené miesto s vyhliadkou na Tatry. Je tu ale poriadny vietor, obliekame, čo sa dá a vyprázdňujeme obsah batohov. Tatry, nevšedne biele na túto ročnú dobu, sú ako na dlani, ale na opačnej strane Stolica je stále v oblakoch. Nad nami sa objavuje veľký čierny mrak a nastáva taká zima, že  ihneď balíme a cestou okolo stromu zeleného schádzame z hole. Strom zelený verzia 1 aj verzia 2,0 to už asi majú za sebou, sú z nich už len suché metličky. Ako schádzame z kopca, dostávame sa do závetria a opäť je teplo. V sedle plynule, bez zastávky pokračujeme do protisvahu a na pripomienky, že to je poriadny kopec, Makovica hneď premieňa prevýšenie, ktoré máme nastúpať, na počet poschodí a to už znie celkom prijateľne. Vôbec to nie je také náročné a kopec je taký rozmanitý, že nás pozorné prechádzanie po kamenných platniach odpútava od prekonávaného prevýšenia. Makovica trošku kufruje, ale nakoniec cestu nájdeme a bezpečne schádzame do kosodreviny a potom do lesa. Ešte jedna malá skratka a už aj stojíme na širokej lesnej ceste so žltou značkou. 

Pri fotokameni ešte chvíľku postojíme, Makovica sa potrebuje najesť a ostatní ju vzorne čakajú. Stretávame sa partiou, ktorú sme stretli ráno. Nikto nevie odkiaľ, ale vedia, že sme šli cez Kráľovu skalu. Predbiehame ich a bezpečne schádzame k autu. Stolica už konečne nie je v oblakoch, aj tam sa vyčasilo.

Cestou sa ešte zastavíme v Dobšinskej ľadovej na kofolku a birel, vlastne si tiež užívame, že sa dá už spolu posedieť. Na verande je ale tieň a v tieni je dosť chladno, tak sa dlho nezdržiavame. Ešte krátka zastávka v Hrhove pri vodopáde a už aj vysadáme v Košiciach. Cesty sú mokré, tu asi poriadne pršalo. Nám sa dnes dážď našťastie vyhol.