kategórie:
Názov: Kontrola stavu snehu na bašte
Dňa: 26.02.2021
Účastníci: Makovica, Jerguš, Milanko
Hostia:

P1022646.JPG P1022670.JPG

Popis akcie: 

Boli sme tam už toľkokrát, že si aspoň vymýšľame rôzne dôvody, prečo by sme tam mali ísť zas a znova, ale je to jednoducho tak, že je tam krááásne.

Vyrážame pohodovo okolo pol desiatej, veď sa niet kam ponáhľať. Prvý sneh, resp. snehoblato sa objavuje hneď v dolinke za poslednými domami. Ideme ako po vajíčkach - pomaly, opatrne, len sa nešmyknúť, lebo skončiť zadkom v tom mokrom maglajze by znamenalo návrat domov a prezliekanie celého človeka. Bez ujmy prekonávame túto prvú prekážku a tešíme sa, že na ceste už bude vytopené - no, roztopené, to áno, ale asi tak po členky mokrého maglajzu. Prekonáme aj túto nástrahu a už sa aj vyhrievame na slniečku pri ceste k horárni. 

V prudkom stúpaní najprv bahno-bahníčko, ale našťastie hneď na odbočke do mladiny doľava (stromčeky nával snehu a inovate prežili, pekne sa vyrovnali, takže cesta je opäť priechodná) sa na chodníku stelie krásna biela perina - dosť hlboká na to, aby sme sa neprepadávali do blata a dosť nízka na to, aby nám nepadala do vibrám. Takt pohodlne si vyšľapkáme až na baštu. Na záverečnej rovinke pod skalou dokonca obchádzame pozostatky niekoľkých poriadne veľkých závejov. Na vrchole sú dvaja ľudia a jeden pes, ale práve sa už chystajú na odchod. Usádzame sa na slniečku, kocháme sa výhľadom a vyrázdňujeme obsah batohov a dokonalej izolácii - len príroda a my. 

Ešte pár fotiek, tradičná chvíľka zemepisu, skonštatovanie, že keď zíde sneh a bude pekný slnečný deň, pôjdeme ešte raz na Tlstú poobzerať na vrchole ukryté skalky. A aj na hrad by sme mali ísť, aj cestu z hrebeňa na Rozlomity objaviť by bolo treba....skrátka aj za humnami máme stále čo robiť.

Poberáme sa na cestu späť - práve včas, oproti stretávame asi 3 rodinky s deťmi a nejakých mladých sólistov. Blíži sa k obedu, spachtoši už vstali a vybrali sa chytať viatmín D. Aj dumáme, či nepôjdeme naokolo popri jaskyni, ale pri pomyslení na blatistú poľnú cestu túto myšlienku zavrhujeme. Makovica chce pohľadať nejaké hladké kamienky na maľovanie, tak odbočujeme k potoku...nečakané na túto ročnú dobu topenia snehu - v koryte je toľko vody, že sa tam až nevie zmestiť, takže o hľadaní nejakých kamienkov nemôže byť ani reči.

Tak sa poslušne vraciame na cestu a ako sme prišli, tak aj docupitáme naspäť do dediny. Pekný výletík - taká klasika keď kukneš z okna a svieti slnko....