kategórie:
Názov: Konečne v raji - ako v Raji
Dňa: 14.02.2021
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:

Popis akcie: 

Jerguš má angínu, takže tretí do stabilnej partie nám dnes chýba. Laco vymyslel Sokoliu tiesňavu, Makovica sa ho snaži od toho odhovoriť (je pravda, že nie veľmi dôrazne a bez veľkých argumentov. Možno, keby rovno povedala, že ju bolí po včerajšku päta, tak by z nárokov na túru zľavil), tak teda vyrážame z Čingova smer Tomášovská Belá.

Cesta pokojne ubieha, snehu je dosť, ale zároveň je aj dosť vody, všeobecne je raj veľmi málo zamrznutý a lepšie to už asi nebude. Až po ústie Sokolej zdolávame trasu bez mačiek. Sneh na drevených horizontálnych rebríkoch je mäkký, nešmýka sa. To sa ale o chvíľku zmení. V koryte potoka je veľa, veľmi veľa vody a málo pekného ľadu, takže je to o skackaní po málo vytŕčajúcich kameňoch. Makovica okrem mačiek aktivuje aj paličky, pomáhajú pri držaní rovnováhy. Prichádzame k prvému vodopádu. Hukot vody poriadne tlmí ľadový pancier, ale keď sa mu prizrieme zbližšia, je len veľmi tenký a poriadne deravý, je to s tou zimou tento rok biedne. Konečne sa dostávame do suchšej časti doliny, stúpame v svahu k Závojovému vodopádu. Už vidíme, kto nám vyšliapal cestu - sú tu 4 ľadolezci. Makovica si neodpustí poznámku, že "likvidujete nám výzdobu?" a dostane sa jej chabej obhajoby, že vraj oni to len trošku narušia a do zajtra to ešte viac zmrzne... No určite.... Našťastie si ešte len naťahujú svoje laná, takže prechádzame celou tou krásou ešte nepoškodenou. Ľadopád je taký ľahký, nadýchaný, akoby tu niekto nastriekal  šľahačku z obrovskej tlakovej fľaše v rôznych kudrlinkách a malých poschodiach....

Vychádzame na posledný mostík a Makovica poznamená, vraj: no a máme to za sebou, nejdeme späť, kadiaľ sme prišli? Laco oponuje, že veď ďalej sú ešte ďalšie rebríky a vodopády - a fakt, mal pravdu, tak teda vzorne cupitáme cez stupačky a rebríky a na závez lezieme ako také húseničky až k altánku nad tiesňavou. Dáme krátku pauzu, je tu totálne ľudoprázdno, ale našťastie cesta je prejdená. Po doplnení kalórií  pokračujeme a ďalej to ubieha dosť rýchlo. V krátkom slede prechádzame okolo smerovníka na Glaci (kuk na Havraniu skalu na obzore), ponad Suchú Belú (tu je už aj zopár ľudí, ktorí prichádzajú od Piecok) až ku Vtáčiemu hrbu. Tu odbočujeme na červenú a pomaličky prichádzame na Kláštorisko. Makovica už krivká a berie si protizápalovú tabletku. Na tempe nám to ale neuberá. Na Kláštorisku sme len my a ešte jedna trojica. Sadáme si do búdky požičovne bicyklov, niečo málo zjeme a hneď pokračujeme. Len jedna fotka na Tatry, ktoré sa skrývajú za zaujímavými oblakmi vyzerajúcimi ako spustená opona a už aj letíme dolu červenou. Opäť obúvame mačky a skackáme popri reťaziach až na Letaovský mlyn. Tipujeme, kedy prídeme k autu, ale vychádza nám to tak na 18:15. Našťastie je už dosť dlho vidno, tak bezpečne prechádzame cez Stupačky pod mlynom aj Pri jaskyni, i keď sú stupačky i reťaze na niektorých miestach zaliate ľadom.

Cesta k mostu pod Tomášovským výhľadom sa zdá byť nekonečná. Konečne prechádzame na druhú stranu, "užívame" si nepochopiteľne osadené šikmé stupačky na skalách nad Tomášovskou Belou a už sme aj späť na chodníku na Čingov - kruh sme teda uzavreli, ale ešte nám treba prejsť ten malý appendix na Čingov. Začína sa stmievať, obaja už kráčame akosi roboticky, každý v svojich myšlienkach a odrazu aha, sme na moste, takže do cieľa už len kúštik. 

Keď otvárame auto, práve spoza stromov vychádza tenučký rožtek mesiaca.  Je po 17:30, takže ani najhorší Makovicin tip návratu nebol dosť neskorý. Bolo to dlhé (22 km), bolo to krásne, užili sme si to.