kategórie:
Názov: Kojšovka raz, či dvakrát?
Dňa: 12.01.2021
Účastníci: Makovica, Kopro, kamarát Rado
Hostia:

P1021507.JPG P1021559.JPG

Popis akcie: 

Už dlhšie sme to s Koprom mali v pláne a vyšlo to na dnes - východ slnka na Kojšovke - posledný pekný deň pred dlhodobým snežením. Deň sa predlžuje, takže onedlho si bude treba poriadne privstať, tak sa dohodneme, že utorok je najlepší deň. Nato sa ale ozvali filmári, že by potrebovali natočiť nejaký pekný dokument z východu. Čo teraz?

No predsa nič, keďže filmári prídu až o 9:30. Dovtedy sa stihneme vrátiť a aj v teplom aute trochu zohriať. Kopro pristaví u Makovice o 5:15,na sekundu presne. Ďalší Koprov kamarát na poslednú chvíľu vycúval, tak ideme len vo dvojici. Nie sme tu ale sami. Vpravo aj vľavo od nás parkujú autá a v každom sú dve slečny, kráčajú tam, kam aj my. Nasadzujeme svižné tempo, ideme po ceste a  pri križovaní so zjazdovkou dobiehame jednu dvojicu kočiek. Bezradne stoja na križovatke a pýtajú sa, kadiaľ hore. Ukážeme a pokračujeme. Chytia sa nás a držia sa nás ako kliešte. Vylezie z nich, že tu vlastne ešte poriadne neboli, len pred veeeľa rokmi s rodičmi lyžovať. Konštatujeme, že v danom prípade je celkom obdivuhodné, že sa samé vydali takto proti noci. Bezpečne ich teda vyvádzame až hore. Až po odbočku na vrchol je úplné bezvetrie. Vetrík sa začína dvíhať pri stĺpoch mieru a tesne pod vrcholom už cítime silné nárazy. Hore tak duje, že klzáky pripnuté na batohoch nás vyplieskajú po hlave. Nezdržujeme sa tu teda dlho a hneď zbehneme na opačnú stranu vrcholu medzi stromy, kde je ako vždy podstatne menší fujak. Postupne sa tu za nami presúvajú aj ostatní čakatelia na východ sklnka. Má trošku meškanie, lebo na východe sú mraky, takže sa musí najprv prebiť nad ne. Konečne je to tu, zovšadiaľ to cvaká, len Makovica viac-menej stojí a kuká - prsty zmrznuté na kameň, tak načo sa zbytočne snažiť.

Všetko je krásne ružové (či oranžové?), ale Tatry z vrcholu nevidieť. Tak sa behom presúvame na opačnú stranu gule. Najprv odbehneme pod kamery, Kopro je aj šťastne nasnímaný a potom vbehneme na chodník k stožiaru, odkiaľ je krásny výhľad...aspoň si to myslíme, ale chyba lávky, o chvíľu sme vyše kolien v záveji. Tak skáčeme krížeom cez lúku v stopách tých, čo sa tu pred nami tiež pomýlili, ale stíhame. Pár pekných fotiek, zamávane do druhej kamery a už aj sa poberáme nadol. Máme klzáky, ktoré samozrejme používame - najprv na ceste z vrcholu a potom na strmáku od Katky na Golgotu. Makovica s údivom zistí, ako krásne sa dá klzák ovládať - ako neskôr povedala Martina z RTVS, práve zložila vodičák na klzák (či pekáč, ako sa to u nás volá).

Cestu späť si predĺžime prieskumom zjazdovky klesajúcej k dolnej stanici lanovky. Na parkovisko prichádzame pred deviatou. Kopro hneď zapína kúrenie - veľká vďaka, Makovica sa aspoň pred druhým kolom Kojšovky zohreje. V teplúčku dopĺňame kalórie  a trávime zážitky. Prichádza Rado, Makovica prestupuje do druhého teplého auta a Kopro sa poberá domov.

Takmer presne o 9:30 prichádza auto televízie. Na poloplnom parkovisku si ho všimlo dosť veľa ľudí. Po krátkom zvítaní sa vydávame po modrej a potom lesnou skratkou vychádzame na cestu. Je príjemne slnečno a bezvetrie opäť až po Katku. My s Radom ideme už ako v bežnej rutine a veľmi sa tešíme z toho, že filmárom,ktorí už videli na Slovensku temer všetko, sa tu mimoriadne páči. Každú chvíľu sa zastavujeme, ozeráme, obdivujeme. Napriek tomu, že je pracovný deň, stretávame kočík na hrubých pneumatikách, kočík na odrezaných bežkách, rodinku s dvoma deťmi a psom - jedno dieťa v kočíku a druhé na sánkach, aby si obaja rodičia trošku zamakali. Okrem toho skiaply, bežky, snowboard a pre potešenie kamery aj jeden bike priamo v záverečnom finiši na vrchol Kojšovky.

Na vrchole sa nedá nakrúcať rozhovor, lebo vietor má také nárazy, že by nás nielenže nebolo počuť, ale by sme aj umrzli. Nakoniec to natočíme pod lesíkom s pohľadom na Tatry. Na spiatočnej ceste krátka zastávka v altánku na Golgote, Makovica donúti zúčastnených zjesť všetky medovníčky a už aj sme dolu. Navzájom si ďakujeme a lúčime sa zamávaním a slovami, hádam sa tu stretneme v lete, keď bude kvitnúť vres - teda erika.

 

Koprove exkluzívne foto

a aj nejaké Makovicine