kategórie:
Názov: Kešky pod Kojšou
Dňa: 12.01.2020
Účastníci: Šaňo, Andrejko, Makovica
Hostia:

P1600765.JPG P1600791.JPG

Popis akcie: 

Emka je chorá, takže musí s mamkou Maťkou ostať doma. Preto si chlapci pozývajú na objavnú výpravu Makovicu. V Zlatej Idke je mrazivo, cesta je poriadne namrznutá, takže aj keď je rampa otvorená, auto nechávame dolu na parkovisku a vydávame sa pešo po modrej.

Hneď po chvíli Andrejko hlási, že neďaleko je keška - vraj pri starej bani. Ani sme netušili, aké sú v lese stopy po baníkoch. Rozoznávame , kde asi bola štôlňa a kde vyvážali hlinu na haldu. Pri keške je pomôcka "smrek"...lenže tu žiadny nerastie, iba nejaké jedle. Nakoniec zisťujeme, že majiteľ kešky nebol s nami na túre a preto nepozná rozdiel medzi jedľou a smrekom. Keška je priviazaná na vrcholček mladej jedličky vo vrecúšku z maskáčoviny. Je krásna, pekne vyzdobená a udržiavaná. 

Vraciame sa na cestu  a pokračujeme ďalej. Druhá keška toho istého majiteľa nás tiež posiela hľadať smrek na ďalšiu haldu nad cestou. Liepame sa strmo nahor, opäť tu žiadny smrek nerastie, ale ani pri jedliach nič nenájdeme, lebo vraj by tam mal byť aj nejaký kameň, ale ten spod snehu nevidieť. Tak sa vzdávame, že 50 % úspešnosť nám stačí. Pokračujeme po úzkom chodníčku a pomedzi stromy sa dostávame späť na trasu modrej značky. 

Na Golgote sipoedíme v altánku. Makovica vytiahne škvarky, červenú cibuľu a chlieb - všetci si dáme peknú porcičku, v krabici neostane nič.

Vyjdeme až hore na vrchol Kojšovky, i keď Andrejkovi sa ani veľmi nechce, nádherný výhľad od stĺpa a kývanie do webkamery SHMU mu úplne stačili. Nakoniec sa nechá ukecať a vylezie až celkom hore k stĺpiku.

Makovica a Šaňko ešte hľadajú ďalšiu vyhliadku cestou na Eriku, ale  Andrej sa už nevie dočkať, kedy si sadne do tepla a pomaličky pokračuje k chate. Dobiehame ho ešte pred chatou. 

Po sýtom občerstvení a posedení sa vydávame naspäť pre zmenu po ceste, veď aj tu budú nejaké kešky. A skutočne, Andrejko nás vyháňa do hustého lesa, vraj pomôcka je vyhliadka - netušíme, kedy bola tá pomôcka vytvorená, ale v tomto hustom mladom lese určite žiadna vyhliadka nebude. Blúdime krížom-krážom, až nakoniec Andrej skonštatuje - "ja som tam videl na zemi nejakú žltú igelitku z Billy" - v tom momente nám svitne a horúčkovito beháme po našich stopách a hľadáme žltú igelitku - nakoniec sme našli. Táto keška je ale zanedbaná, ba až zničená. Vraciame ju na miesto a konečne spokojný Andrej velí na odchod domov. Cestou ešte pozorujeme zapadajúce slnko, ktoré sa prediera cez hmlu. Odrazu vidíme, že na slnku vyrástli stromy - slnko zapadá za kopec so stromami - obrys kopca spoza hmly nevidieť, len stromy, ktoré sú zozadu ožiarené slnkom. Fotíme tak nadšene, že aj auto idúce okolo zastavuje a mobily z neho cvakajú.

Do Košíc príchádzame až potme, ale nevadí, bol to krásny deň.