kategórie:
Názov: Kavečany zas a znova-záad mesiaca, východ slnka a východ mesiaca
Dňa: 28.01.2021
Účastníci: Makovica, Laco, Braňo, Majka, Peťko, Lenka, Emka
Hostia:

P1021866.JPG P1021929.JPG

Popis akcie: 

Skoro ráno (6:40) vystupuje Makovica z autobusu. Chystá sa na východ slnka, ale aktuálne ju viac priťahuje obrovský mesiac, ktorý je už dosť nízko nad obzorom a chystá sa zapadnúť. )Skoda, že neprišla o jeden bus skôr, dali by sa urobiť skvelé fotky.

Rýchlym tempom sa vydáva hore asfaltkou a zisťuje, že ako stúpa, mesiac je stále ešte nad obzorom. Nasadzuje poklus, ale stúpanie nie je taký rýchle, ako rýchlo mesiac zapadá. Tak teda aspoň jednu takú polozakrytú fotku. Bežky letia na zem, maximálny zoom a v rýchlosti dve cvaknutia...možno z toho niečo bude. Čo z toho vzniklo, uvidela až na monitore počítača doma - obrovská mesačná guľa priamo za chatou.

Východ slnka nebol príliš fotogenický, slnko je už vysoko, keď vylezie spoza mrakov na obzore, takže  už je príliš jasné a ani nefarbí sneh na ružovo. Príjemné je stretnutie s kamarátmi, ktorí tiež číhajú na krásne obrázky. Spolu ideme ešte na vyhliadku na Tatry. Sú nádherné, celé ružové - až teraz nám docvaklo, čo sme si nechali ujsť - západ mesiaca za ružové Tatry...tak nič, skúsime opäť o rok.

Kamaráti odchádzajú domov, o chvíľu sa začína deťom škola. Makovica okračuje ďalej na okruhy. Stretáva sa s ďalšou známou a vraj tu na okruhoch ešte krúži ďalšia známa osôbka. Tak sa prebehne ešte vychutnať si  čerstvo natiahnutú stopu, tentokrát na okruhu v opačnom smere. Je to super, nikde ani živej duše. Ešte krátka desiata a čajík pri chate a vydáva sa na autobus. Času je ešte dosť, takže sa vyberie na prieskum nejakej inej cesty nadol, ktorú vytipoval pri pohľade na mapu Šaňko - žiaľ, žiadna medzera v lese nie je a jediná cesta vedie okolo kaplnky, ale to ja na bežkách temer samovražda. 

Ďalšie kolo Hrešnej je podvečerné - muffinové. Malo sa nás na sánkovačke s čelovkami a pri mesiačiku stretnúť viac, ale Šaňko nestihol z práce a Koprovi sa zamotal program, takže sa tiež nestihol dostaviť. A mesiačik nás okašľal a schoval sa za mraky. Tak sme Hoffmannovie detváky s Majkou odprevadili na sánkovačku, vydelili sme im po muffine a s Braňom sme sa vydali pohodovým tempom hore na Hrešnú. My s Lacom pešo a Braňo na ski-alpoch.  To stúpanie ani nebolo také strmé, ako sa zdalo. Tak, sme hore, aj my si môžeme dať svoj muffin. Ponúkneme aj chatára, ale nemá záujem. Tak len fotka  do archívu a vraciame sa späť, tentoraz trošku naokolo. O pol siedmej sme už v Košiciach. Príjemné vyvetranie hlavy pre všetkých pracujúcich na home office a rozcvičke kostí Makovice (a opäť rýmujeme, aspoň v písanej podobe)...