Názov: | Kardioturistika na biku |
Dňa: | 19.10.2014 |
Účastníci: | Makovica |
Hostia: |
Ráno je typicky jesenné - hmlisté. Preto o 6.18 hod odmietam Braňovu ponuku na spoločné bikovanie v skorom ráne. O 9-tej sa hmla začína trhať, otepľuje sa a môžem vyraziť. Na Boženke stretávam kamarátov z cykloklubu a spolu ideme na miesto prezentácie "K vlkovi".
Je tam husto, tak sa len zapisujem, dostanem mrkvu, jablko a Snickers a vyrážam. Rozhodujem sa vyskúšať modrú značku ponad železničku. Hlavný pelotón pechoty ešte nevyrazil, tak len sem-tam predbieham nejakých pešiakov. Už viem, prečo túto cestu nemám rada - všade mokro, úzky chodník a nekonečné obchádzanie terénnych rebier. Som nakoniec rada, keď vychádzam na cestu od Dolného Bankova. Stretávam nášho kamaráta a priaznivca, ktorý všetkých pozdravuje a už sa teší na túry s nami. Zbieham na Alpínku a dumám, čo s načatým dňom, je ešte len niečo po 10-tej. Automaticky mi to otáča kolesá hore na Nemcovu dolku (asi by sa mala volať Horka). Hore opäť dumám, či len zbehnem dolu alebo ešte niečo podniknem. Zláka ma lesná cesta - ľavá odbočka v poslednej serpentíne pod dolkou - mala by to byť lyžiarska trasa na Hrešnú. Je tu dosť mokro, hrubá vrstva lístia skrýva všetky časované bomby a je ich tu dosť - mláky, bahno, veľké kamene, konáre.... kontrolujem na GPS, kadiaľ vlastne idem a zisťujem, že som už dokontrolovala - opäť to v tej najrizikovejšej chvíli nefunguje. Tak sa spolieham len na porovnávanie terénu s mapou v mobile. Vchádzam do masívneho polomu - cesta je nanovo upravená, ale dosť mäkká. Mierne klesám a s vjazdom do lesa sa mení aj terén - cesta už nie je široká upravená, ale len pruh v lese pokrytý napadaným lístím. Začínam nechutne stúpať a vychádzam do sedielka pod kótou 652 m. Odtiaľ je to strmo nadol - tak strmo, že radšej tlačím a na konci klesania ma to prestáva baviť a otáčam to dolu. Ak je pravda, kde na mape som, tak za kilometer dorazím na cestu niekde pri Diane - tak aj bolo, prišla som na cestu presne v mieste, kde začína modrá cyklotrasa smerom na Hrešnú. Predtým som ale preskakovala mláky, balansovala na tenučkom brezovom konári nad aspoň polmetrovou bažinou a hlavne stále si opakovala, že mám 57, teda vlastne 45 bez DPH, ale správam sa ako 10-ročné decko.
Ale hovorí sa - koniec dobrý, všetko dobré. Nič som si nezlomila, nevyváľala som sa v bahne a bezpečne stihla meranie tlaku, tuku a cholesterolu....a zažila nádhernú jeseň, keď sa príroda úplne necudne zbavuje šiat - až celkom donaha...a krásne.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5868x