Názov: | Jesenníky, Antonova jaskyňa a kuriatka |
Dňa: | 27.09.2014 |
Účastníci: | Makovica, Jerguš, Eva, Peťa, Kopro, Šaňko, Andrejko, Šaňo, Danka, Gabo, Majka |
Hostia: |
To kukáte na tú účasť!!! Aj ja som nestíhala počítať - a to som mala ráno dojem, že pôjdem celkom sama. V Kysaku sa pridali Jerguš a Eva, s ktorými som sa dohodla po telefóne ráno. Vystúpili sme v Ružíne. Nad nami modré nebo, od vody ťahá chlad, ale my zvesela cupitáme cez most do doliny Malého Ružinka.
Tesne predtým, ako sme sa stratili z telefonického signálu, zavolala Peťa, že práve vyrážajú z Košíc a že sa stretneme v sedle pod Šviňňivcom. Odstavia pod kopcom na žltej a vybehnú hore. My si zvesela šľapeme hore dolinou, až nakoniec Makovica zisťuje, že je nejaké stratená a nevie trafiť na reťaz. Skúšala vyliezť hore, ale dostala sa len pod skalu. Nakoniec volíme dlhšiu, ale bezpečnú alternatívu okoloAntonovej jaskyne. Tam sa odbočka nedá minúť, ke)d poznáte správnu značku - kríž namaľovaný na strome. Tak teda doslova šplháme hore strmým žľabom, prekračujeme pochodujúce salamandry, prelizame popadané stromy, až sa nakoniec ocitáme pod Antonovou jasky)nou. Ešte nepríjemný vbýšvih pohyblivým humusom, nad ktorým Eva slastne ochká a keby mohla, nabrala by si ho plný batoh. Podobne vzdychá aj nad bielymi balvanmi, ktoré by sa tiež v jej skalke krásne vynímali. Nakoniec sa ale uspokojuje s prehliadkou jaskynky a konštatovaním, že žije a kvaple pribúdajú.
Konečne smne sa vyštverali pod hrebeň na pomerne peknú lesnú cestičku. Predtým ešte ale ako prvá v pelotóe naďabím na nádherní kuriatko - teda kurča, teda doslova sliepku a v neďalekej vzdialenosti s jergušom nachádzme )dalších aspoň 10-15 kusov. Podľa GPS je na nej zelená značka, my však vieme, že nanovo je presťahovaná a vedie z druhej strany kopca. My ale vieme, že sa ňou dostaneme presne tam, kam chceme. Po ceste ná s zdržujú len napadané stromy a kuriatkové farmy. Dospelo to do takého štádia, že košík je absolútne plný a my si už len vyberáme tie najmladšie a najkrajšie kusy. Do sedla prichádzame asi s polhodinovým meškaním, Kopro a Peťa vyzerajú už trošku zmrznuto, ale vcelku spokojne. Ešte spoločná chváľka pri stole a vyrážame na vrchol Šivca. Skaly sa dosť šmýkajú, na vrchole je ešte asi 5 ďalších ľudí. Výhľad je celkom slušny, Tatry nevidieť, Kojšovka je v oblakoch, ale prešovské sopúchy sa nám pred očami vykresľujú v plnej kráse. Na Šiveckých kňlúkach sa zdá byť pokoj, ale dym stúpajúci z lesa jasne hovorí, že trampi sú už tam.
Ideme dolu a nalúkach nám oproti veselo vykračuje Šaňko s Andrejkom- asi práve prišli, lebo sa len rozkukávajú. Hneď sa vítame so Smejom a Jajom a zapájame sa do hier. Andrejko svojimi vedomosťami strčil do vačku aj o 5 rokov starších chalanov. Peťa a Kopro skúšajú hádzať oštepom. Potom nás Smejo (Janka) pozýva k ohňu. Šaňko sa hneď chodip gitary a harmoniky, Andrej sa s Peťou a Koprom uči hrať Kameň-papier-nožnice - ide mu to výborne.
Ja si ešte rýchlo prebehnem okružnú trasu na Malý Šivec - mám šťastie, dokonca na chvíľku vyšlo slnko a ožiarilo žltnúci les. Len čo som sa vrátila k ohňu, už zasa vstávame a vítame ďalších príchodzích - margecanskú partiu Revákovcov aj s husľami.
Po piatej sa vydávame na cestu domov. Už sa stmieva, ale napriek tomu ešte pod stromami nachádzame podpinky, Evka berie čečinu, ktorú si odložila pri chodníku a už aj nasadáme do auta. Využívame pohostinnosť Koprovcomňv, ktorí nás odvezú domov. Nemusíme čakať viac ako hodinu na posledný osobák.
Na oblohe vychádzajú hviezdy, neklamný znak toho, že dnes to meterňorológom vyšlo - po jadňsnom ráne a zamračenom popoludní, bude jasná hviezdnatá noc. Krásnu vatru, trampi.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 8150x