kategórie:
Názov: Jesenná Kráľovka-konečne
Dňa: 22.10.2019
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1580734.JPGKráľova hoľa z kráľovej skaly

Popis akcie: 

Túto noc ma už žiadny vnútorný hlas nezobudil, tak som sa pohodlne posadila v Margecanoch do vláčika smer Telgárt a teším sa na kráľovnú hôľ, ako jej vraví kamarát Karol.

Za Mníškom sa náš vláčik spomaľuje. Niektoré úseky prechádzame krokom a do Nálepkova meškáme 15 minút. Tu nás vyložia, lebo súprava ďalej nepokračuje. Výveska na dverách hovorí, že o hodinu začína výluka, teda súpravy sa musia vrátiť každá do domovskej stanice. Premávať budú 3 dni len autobusy. Čakáme teda na vlak od Bystrice, ktorý mešká 20 minút. Do Telgártu nakoniec prichádzame s polhodinovým meškaním, ale nevadí, veď času mám dosť a dosť, len ma desí tá spiatočná cesta, prídem domov niekedy o desiatej večer.

Vystupujem sama jediná, nikto sa ku mne nepridáva ani po ceste, len jeden mladý muž upravuje okolie svojej brány. Zaželá mi krásny deň a poznamenáva, že on bol hore pred pár dňami a bolo to nádherné. Ďakujem za želanie a pokračujem do dediny. Rozhodla som sa pre zelenú cez Kráľovu skalu, tadiaľ som hore šla naposledy v marci 1982, keď bola hmla a víchor. Chcem tiež zistiť, kadiaľ vlastne vedie značka, keďže cestou dolu pred 2 rokmi sme tu skufrovali a zbehli do bažiny a cigánskej osady. Zastavujem sa ešte pri kostole, sú tu krásne plastiky krížovej cesty. Cesta neustále stúpa.Okolo cintorína do lesíka, potom do hlbokého lesa, ďalej lúčka-lesík-lúčka, výhľady sú stále majestátnejšie. V hlbokom lese vo výške 1270 m sa na chvíľočku pripájam k ceste a žltej značke. Na Štráfoch opäť odbočujem strmo hore do hlbokého lesa, opäť chvíľu doľava a tu je ten bod, v ktorom sme to v zime skufrovali - chýba tu výrazná šípka pre zostup, že cesta odbočuje doľava. Značka na kameni na ceste pre leto samozrejme nie je v zime viditeľná. Ja som ale nezablúdila a plná očakávaní vychádzam na vrcholové lúky, na plochých skalách Kráľovej skaly si robím zopár fotiek a testujem chobotničku - maličký statív, ktorý som si práve kúpila. Funguje.

Spomínam na vidmo, ktoré sa nám tu pred dvoma rokmi ukázalo. Na Kráľovke vidím jedného cyklistu, jedno auto idpce nahor a to je všetko. Kŕmim sa brusnicami a pomaly schádzam do sedla, aby som hneď zaryla nosom do strmého výšľapu k vysielaču. Ešte pár zastávok pri posledných kvietkoch tohoto leta a už som hore. Štatisticky je tu okrem mňa 0 turistov, 0 cyklistov, 1 auto a 1 paraglajdista, ktorý práve vzlietol a asi 50 krkavcov, ktoré majú kongres na neďalekých skalách. Ich diskusia je dosť hlasná a asi aj búrlivá, lebo chaoticky vzlietajú a sadajú, obletujú skaly i celý vrchol hole.

Sadám si na naše vyhliadkové miestočko. Prichádzajú 3 baby v družnej debate. Identifikujú tatranské štíty a  snažia sa nájsť Baranec. Keď sa nevedia dohodnúť, štartujem Peak Finder a podávam im telefón so slovami, že je to offline, tak môžu pozorovať, koľko chcú. Po 5 minútach mi ho s vďakou vracajú a odchádzajú. Dojem, ešte si odskočím k Stromu zelenému a zistím, že k nemu pribudol Strom zelený, ver. 2.0. Zatiaľ sú ešte zelené oba, uvidíme, dokedy.

Poberám sa nadol po modrej do Šumiaca s tým, že zídem po ceste do Červenej skaly alebo od Predného sedla po žltej do Tegártu, podľa toho, koľko bude času. Na moje prekvapenie stretávam 3 kočky z vrcholu. Skryli sa niekde v závetrí a tam desiatovali. Ideme nadol spolu, na Prednom sedle si dávame birel. Keď pozerám na hodinky, spýtajú sa ma, či mám nejký časový plán. Odpovedám, že len mi treba prísť na vlak do Červenej. Nato jedna z nich, zrejme vodička, povie..."a keby ste šli s nami do Popradu, nebolo by vám to lepšie?"...no bolo, takže sme sa hneď dohodli. V aute si cestou niekde za Vernárom ešte potykáme a do Popradu prichádzame akurát tak, že stíham osobák o 17:40. Budem teda doma asi o 2 hodiny skôr. Vďaka, kočky, veľmi ste mi pomohli, ešte tak podumať, čím som si to zaslúžila.....