kategórie:
Názov: Jasovská skala
Dňa: 02.06.2020
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1660808.JPG P1660846.JPG

Popis akcie: 

Opäť to zas vyzerá tak, že predpoveď počasia trochu viac strašila, ako je skutočnosť, tak po rýchlom obede vyrážam autobusom ešte na krátku obhliadku Jasovskej skaly. Aj to je miesto, kde sa drobci môžu vyžiť dosýta.

Vystupujem v Jasove a hneď sa presúvam ku kláštoru. Kláštor je prístupný verejnosti 4 dni v týždni, len cena je dosť vysoká, keď by chcela ísť na prehliadku celá rodina. Už opravený kostol možno vidieť cez mrežu na otvorených dverách a na priečelí kláštora už opravujú fresky. Chcela som si ísť chytiť kmeň obrovskej sekvoje, ale medzičasom pribudla okolo nej ohrádka, tak nechcem provokovať. Pamätám, ako sme ju pred rokmi objímali. 

Na hrádzu rybníka sa dostanem po hrádzi cez otvorenú bránu. Rybník premonštráti prenajali, už si nemusia chovať svoje ryby na pôst, tie si pohodlne kúpia v Tescu. Rybári postavili bránu a pustia turistov len od 9,00 do 18,30. Potom to treba obísť okolo jaskyne alebo dúfať, že priechod do autokempingu bude otvorený (teraz v Korone nebol...). Lipovou alejou po hrádzi prejdem na jej druhý koniec. Kukám, že úlovkuchtivých rybárov je tu dosť, takmer všetky domčeky sú obsadené.

Pokračujem po krížovej ceste až ku kláštornému cintorínu. Mám čas, tak si trochu obzerám náhrobky. Najstaršie z tých, čo sú ešte čitateľné, sú z konca 19. storočia. Za múrikom cintorína sa priájam k náučnému chodníku. Poriadne sa to tu zmenilo, Asi pred 8-10 rokmi sme hore vyšli na bicykloch. Cesta bola upravená, široká, dobre zjazdná. Dnes je všetko inak. Sme v rezervácii Jasovské dubiny, teda všetko je tu ponechané na prírodu. Okolo nás sú samé krásme exempláre dubov a hrabov - a to nielen stojace. Postupne, ako umierajú (lebo veď stromy umierajú postojačky), padajú k nohám svojich mladších druhov a vytvárajú okolo nás dojem pralesa. Duby hneď obrastajú hrubým machom. Miestami spadli samozrejme aj cez chodník, tak ich správcovia len prerezali, prípadne premiestnili chodník kúsok vedľa. Tak sa lesom-pralesom dostávam k prvej vyhliadke. Z nej je najkrajší výhľad na kláštor aj fotky sú odtiaľ najkrajšie. Aj ja si nejaké robím, ale to, čo vidím na kopcoch za kláštorom, sa mi nepáči. Zdvihol sa vietor a hustý sivý závoj znamená jediné - poriadne tam leje. O chvíľu doná ša vieter prvé kvapky aj na skalu...ale tak ako prvé doniesol, ostatné asi odniesol inam, lebo to bolo všetko a viac nezapršalo. Bezečne teda pokračujem ďalej. Z druhej vyhliadky je pekný pohľad na Poproč a vrchol Kojšovky, z tretej a štvrtej vyhliadky zas na kopce nad Rudníkom a na domy Jasova pod nami. Z tretej vyhliadky sa priamo okrajom skaly dá prejsť na štvrtú vyhliadku. Schádzajúc z nej nás na pravej strane upúta kamenné murivo v hlbokej jame - vraj sú to pozostatky Jasovského hradu. 

Úzkym chodníkom v divej vegetácii pokračujem  strmo nadol. Odrazu vychádzam  na malú lúčku. Znechutene pozerám na lavičku a kopy odpadu pri nej, potom mi ale pohľad zaletí kúsok ďalej doľava....je tu miesto, podľa ktorého každý pochopí, čo sa snaží dosiahnuť každý záhradkár na mieste pomenovanom "skalka". Tu je to made in príroda, ale v dokonalej harmónii. Kvitne tu žltý rozchodník, zvončeky, rôzne trávy a aj nežné vstvače - slovenské orchidey a to všetko v takom prírodnom súlade, že len povieme ...áách!

Pod lúčkou sa pripájam k ceste a pokračujem po nej až k jaskyni a potom okolo starého mlyna a cez lúky späť k cintorínu. Vraciam sa na hrádzu. Do odchodu autobusu mám ešte 1,5 hodiny. Stihla by som ešte Poproč, práve tam odchádza nejaký autobus, ale som akási pohodlná. Tak si kúpim nanuk. tenký zošit a sadnem si ďalej od ľudí na schody nejakého zatvoreného reštauračného zariadenia. Píšem si poznámky a pozorujem ľudí naokolo. Obloha sa hrozivo mračí, ale našťastie to vydrží a do odchodu autobusu nezačne pršať.