kategórie:
Názov: Jaskyne a vyhliadky okolo Hačavy
Dňa: 27.02.2021
Účastníci: Makovica, Laco, Jerguš, Rado
Hostia:

P1022703.JPGNa vyhliadke na Chvost a Skorušinu P1022755.JPGKuk z Hačavskej jaskyne

Popis akcie: 

Makovica s Radom už boli dohodnutí dávno, že okolie Hačavy treba preskúmať. Na poslednú chvíľu ale obsadzujeme ďalšie auto - pridávajú sa Laco a Jerguš. Rado nakoniec ide sám, ďalší pozvaný turista odriekol.

My čakáme na Jergušov vlak z Kysaku, ktorý má samozrejme meškanie, takže vyrážame neskôr. Rado zatiaľ stihne odloviť 2 kešky a keď prichádzame do Hačavy, už pobehuje po druhej vyhliadke. Parkujeme na hornom konci dediny pri bývalej škole a vydávame sa po červenej cyklotrase - minulý rok ju obnovovali, značky žiaria novotou. Pekne popod cintorín a s vyhliadkami na dedinu , ktorá je stále hlbšie pod nami, šťavnato stúpame. Laco len poznamenáva, že za toto nás vrchári asi nepochvália - áno, toto je aj záverečný prieskum do Vrchárskej koruny k vrcholu 15-Hačavské sedlo. Cyklotrasa sa skrúca doprava a stále stúpa, ale už miernejšie. Voláme Radovi, kde ho nájdeme. Posiela svoju súradnicu, a tak zisťujeme, že je kúsok za nami. O minútku sa už zjavuje spoza zákruty. Sme tu všeci, môžeme vyraziť plnou parou vpred. Pohodlná široká lesná cesta nás privádza k náučnému chodníku. Pri ceste sú 2 tabule - jedna trochu olúpaná o zvieratkách, ale tá druhá je zaujímavejšia - sú na nej ortofotografie pre porovnanie, ako nám planiny za 50 rokov zarástli a  vyhlásenie, že budeme rúbať a klčovať, aby sme sa vrátili k stavu z roku 1950....potešenie na našej strane. Opúšťame cyklotrasu a pokračujeje rovno po náučnom chodníku a zelenej značke. O chvíľu sa dostávame na krásne zvyšky planiny - zvlnené lúčne plochy, obrovský závrt a sem-tam solitérne stromy. Tu niekde, pod kótou 825 sa dá odbočiť doľava (poznámka pre cyklistov - pešo, sme v národnom parku takže bicyklom cesty neopúšťame), vyštverať sa pár výškových metrov hore lúkou a už sme na okraji strmého zrázu na malej zhora temer nebadateľnej skalke - vyhliadka nám poskytne krásny pohľad na majestátne skaly oproti v masíve Chvosta (ani sme nevedeli, že kopec s takým menom existuje) a na Osadník a Skorušinú v pozadí. Vhodný čas na krátku pauzu a malú desiatu. Vraciame sa na cestu k zelenej a náučnému chodníku. Poučení brodením v mulde, kadiaľ viedla vyšliapaná stopa, sa teraz vraciame po lúke ponad závrt,. kde sa už sneh stopil. Mierne klesáme k sedlu Bezvody - je tu aj kríž s plechovým vyobrazením Krista. Ako uvidíme neskôr, pri ceste budú ďalšie kríže s obrazmi vyhotovenými na tej istej šablóne, len vždy trochu inak vyfarbené a vytieňované - aú fakt temer na každom rázcestí a ešte aj v dedine v záhradách domov. Hore majú latinkovo-cyrilikový nápis INCI - teda grekokatolíca verzia rímskokatolíckeho INRI (Iesus Nasaaretus Rex Iudeorum - Ježiš Nazaretský, kráľ židovský). Obyvatelia Hačavy sem prišli zo severu z oblasti levočských vrchov a storočia žili za skalami Hájskej doliny izolovaní, preto si zachovali svoje grékokatolícke vierovyznanie.

Cesta zo sedla Bezvody pokračuje z kopca a vchádza do lesa s nepríjemným kamenistým podkladom. Tadiaľto by to teda na biku nešlo. Makovica sa teda vracia späť na križovatku pod sedlom Bezvody. Doľava odbočuje veľmi príjemná široká upravená cesta a po nej je o chvíľu na ďalšej križovatke na ešte lepšej ceste. Stačí odbočiť doprava a o chvíľu sme v Hačavskom sedle. Kedysi to tu bolo na lúke, dnes je tu hustý krovino-les z náletových drevín - škoda. 

Prieskum dopadol úspešne, vrchári tu budú mať krásnu vyhliadkovú trasu. Aj keby sa doviezli autom až do Hačavy, oplatí sa im to. Stačí už len opatrne zísť po strmej štrkovej ceste na horný koniec Hačavy. 

Odteraz sa venujeme už len Radovej láske - jaskyniam. Odbočujeme zo žltej lesnou cestou doprava a o chvíľu sme na krásnej typicky planinovej borievkami zarastenej lúke. Makovica to tu spoznáva, presne vie, kde je jeskyňa, veď už tu bola (síce red 25 rokmi, ale záznam v pamäti ostal). S Radom vchádzajú do chodby jaskyne, ale je tu mokro a veľa cencúľov, tak neschádzajú až k mreži. Je im divné, že tí dvaja stoja pred vchodom ako prikovaní. Kaď vyjdú von, zistia prečo - na lúke postáva možno aj 10 laní. Pokojne sa tu promenádujú, vôbec im nevadí naša prítomnosť. 

Vraciame sa na žltú a o chvíľu sme v Hačave. Vraj tu, priamo v dedine je nejaká baňa - baňa? vo vápenci? Keď tam prídeme - je to ozaj len pár metrov nad poslednými domami, ale desne strmo do kopca -  zistíme, že je to vlastne priepasťová jaskyňa, ktorá sa volá Krulova baňa. Nemá napísanú hĺbku, tak sa chalani bavia na tom, že Makovicu, nakláňajúcu sa nad otvor treba trošku šťuchnúť a podľa dĺžky jej kriku hĺbku vypočítajú - skončí to ale na tom, že si nepamätajú rovnicu pre výpočet dráhy voľného pádu - Makovica vie, ale neprezradí, nechce sa jej padať nadol. Rado nám z netu vyčítal, že hĺbka je 17 m, takže nikto nemusí padať.

Schádzame k autám a presúvame sa do Hájskej doliny k ďalšej jaskyni - Čertovým vrátam - je to ozaj monumentálny výtvor v miestach, kde bola v r. 1914 prestrieľaná cesta pre povozy a neskôr pre autobusy. Cesta k nej je ozaj nebezečná v strmom šmykľavom svahu a v suťovisku - toto bikerom určite odporúčať nebudeme. Pokračujeme ďalej. Rado ešte spomína Slaninovú jaskyňu na ľavej strane, kde vraj domáci obyvatelia cez vojnu schovávali svoje zásoby pred rekviráciou, Radovu ponuku ale už odmietame a ideme len k vodopádom. Parkujeme pri hornom a schádzame popri potoku až k 1. vodopádu a po ceste sa vraciame k autám. 

Je tesne pred 4-tou, nasadáme  do áut a o chvíľu sme doma. Rado, vďaka, za pekný poznávací výlet.

mapka trasy tu: https://mapy.cz/s/badohonaje

foto tu: