kategórie:
Názov: Izra na jeseň a bez gaštanov
Dňa: 18.10.2014
Účastníci: Makovica, Jerguš
Hostia:

P1060326.JPGútržok dúhy medzi mrakmi P1060335.JPGtaký ostrý výhľad sme už dávno nemali P1060336.JPGskoro ako v lete P1060341.JPGodbočka k bunkru P1060362.JPGjesenná Izra P1060369.JPGtradičná fotka na móle
P1060372.JPGulovený kaprík bol pod mieru P1060378.JPGpovinný speedminton P1060383.JPGpozostatky gaštankov P1060392.JPGVeľké drevo a nová tabuľa P1060401.JPGúroda šípok P1060408.JPGbyrokratická fontáva v Slanci v parku - vyzerá ako megapečiatka
P1060420.JPGtakto rásť podpinky ste ešte nevideli P1060429.JPGdomček pre stavbárov pri hradnej veži P1060438.JPGna hrade P1060442.JPGveža už aj so strechou P1060444.JPGoproti prší P1060457.JPGzátišie s miešačkou
P1060477.JPGna stanici v makete hradu býva zakliata hradná pani

Popis akcie: 

Hmmm, Peťa v práci, Romy chorá, tak čo nám ostáva, pôjdeme aj vo dvojici, ve)d sa nebojíme, v lese sa vyznáme. Makovica do poslednej chvíle čaká, či ešte niekto nedôjde - nedošiel. Tak sa začína "filozofická túra" v zložení Makovica a Jerguš.

Vystuujeme v Kuzmiciach a ako prvé vidíme dúhu - nie tak, ako ju bežne vídame, ale len taký útržok dúhy medzi mrakmi - zaujímavý úkaz. Viditeľnosť je dobrá, už dávno mnemali kopce okolo nás také ostré kontúry. Je teplo, ale mokro, vibramky na poľnej ceste majú o chvíľu hmotnosť topánok amerických kozmonautov na mesiaci. V hornej časti lúk našťastie môžeme ísť po nízkejtráve a blato z nás opadáva. V lese už lek obchádzame jednotllivé mlády, obdivujeme huby najrôznejších tvarov a farieb a pozorne sledujeme zelenú značku. Samozrejme nevynecháme odbočku a návštevu neďalekého vojenského bunkra. Vraciame sa na zelenú a po nej prichádzame až na križovatku Bodnár a po ceste od hranice sa dostávame na Izru.

Je tu polomŕtvo, zo znemaná reštaurácia otvorená, ale návštevníkov minimum - len pár rybárov a my sme hádam jediní turisti - je však ešte len tesne po 10-tej. Dávame pauzu na desiatu, robíme neodmysliteľnú fotku na zbytku móla a samozrejne aj speedminton, keď už Makovica vláči tie rakety. Na spestrenie sme svedkami ulovenia maličkého kapríka, ktorý síce so skrvavenou tlamou, ale putuje späť do vody.

My sa poberáme tiež a putujeme po asfaltke smer gaštanová alej. Už pri prvom strome nachádzame plno suchých pichľavých kabátikov a na stromoch nevidíme žiadne ostnaté guličky. No, tak sme prišli asi neskoro, zrejme dozreli tento rok skôr. Stretávame niekoľko skupiniek výletníkov s rovnakým cieľom. Jeden z nich nám hovorí, že minulý týždeň tu bolo asi 10 zberačov s veľkými vedrami a zrazili všetko, čo sa trafiť dalo. Takže pekne pozdravujeme nenásytných zlatokopov....

Poberáme sa ďalej, začíma mierne mrholiť, ale našťastie padne len zopár kvapiek, to aby sme nevyšli z cviku. Na Veľkom dreve čítame úžasnú informačnú tabuľu  pod dubom a rozhodujeme sa, že keď neboli gaštany, budú aspoň jablká. Meníme plán a ideme po zelenej do Slanskej Huty. Smola, jablone podľahli nájazdu imela, skoro všetky uschli.... tak sa vrháme na černice a na šípky. V dedine sa tvárime, že si pozeráme cestovný poriadok i keď vieme, že odtiaľto cez víkend nič nechodí. Zastavuje pri nás auto a milá pani nám hovorí, že ak chceme, vezmú nás do Slanca. Tak si teda šetríme 5 kilometrov asfaltúry a po pohodlnej jazde vystupujeme rovno pod hradom. Pohľad na hodiny, pohľad na kopec a vsjo jasno - do odchodu vlaku stihneme aj hrad.

O chvíľku sme hore. Kocháme sa výhľadom, obeddujeme, veď je pol druhej. Na kopci oproti nám asi prší, ale tu nám nič nehrozí. Pohodovým krokom schádzame dolu a na stanici ešte ponaháňame malú myšku, ktorá nakoniec ujde pred nami k makete hradu - možno zakliata hradná pani.....