Názov: | IV. Hornádske mosty a mostíky |
Dňa: | 09.05.2010 |
Účastníci: | Makovica, Zuzka, Danka, Mišo, Janni, Laco, Terka, Tinka, Mates, Majka, Peťo, Johny, Zuzka |
Hostia: | asi 70 bicyklistov od 8 mesiacov do 80 rokov z Košíc, Kechneca i ďalekého Poľska. |
Niekto tam hore nás má rád, veď bodaj nie, kto už b len náís nemal rád!!!....teraz ale vážne - nedeľné ráno nás milo prekvapilo - vysoká oblačnosť a dokonca sa predralo aj slniečko.S radosťou sme teda naklusali každý na predpísané miesto svojho zrazu.
Makovica rozdala razítka, vesty a inštrukcie, vyvesili sme banner, pripravili všetko na prezentáciu a čakali - nemuseli smwe dlho čakať a začali prichádzať prví bicyklachtiví košičania. Najzaujímavejší návštevníci
- rodinka so 4mi deťmi - mamka jedno na sedačke na biku, ocko jedno vo vozíku za bikom a dvojičky, ktoré už dobre poznáme z mesta na sedačkách pred sebou i za sebou.
- starý pán, ktorý má doma certifikát za prechod cez Bospor z Európy do Ázie a keď počul v sobotu ráno v rádiovíkende, že môže dostať Hornádsky pas, neváhal a prišiel
- kompletná rodinka Hricovcov s dvoma chalanmi na bikoch a malým Tejkom pohodlne vykúkajúcim svojimi krásnymi modrými očami spod striešky
- dve mamičky a 6 dievčat - to nie je pravda, mysleli sme si - a bola - boli to malé baletky - 3 slovenské a 3 poľské, ktoré prišli k nám na výmenné tanečné stretnutie
- Lacko Korán z Kechneca s jedným synovcom a dvoma neterami - jednu z nich si na malom bicyklíku pripevnil za seba - ona si len sedela na sedle a venovala sa obhliadke okolia.
- malý Jožko na ešte menšom bicyklíku, ktorý jediný spolu s maminou, ocnom a ešte menším bratom na ockovej sedačke prešiel celú najdlhšiu trasu, i keď cestou po Krásnej k lávke už viackrát rezignoval. Nakoniec prešiel ešte cez lávku a potom ho ockomposadil na volant, Johny vzal do ruky bike a o chvíľu sme boli v Amorovej cukrárni. Tam Jožko od Makovice dostal koláčik, ktorý má najradšej - "krémeš, ale taký s medíkom a čokoládkou" - teda klasický francúzsky.
Posedeli sme si spolu v cukrárni a ktosi povedal - a čo Torysa.....tak sme sa teda pobrali k sútoku - Makovica, Peťo, Maja a Mates. Cesta bola na počudovanie pomerne suchá - až na tých pár mlák. Na naše prekvapenie, na läúčke nad sútokom stojí krásny nový prístrešok so stolom a lavičkami. Ostroha sútoku bola pokrytá jemným slizkým blatkom - asi príval po piatkovej búrke zdvihol hladinu riek až do tejto výšky. Krásne stopy malých i veľkých vodných operencov neušli nášmu foťáku.
Rýchly návrat po ceste a už sa aj vydávame z cukrárne domov. Ešte krátka prehliadka veteránov na Hlavnej, veľké "Jéééj" pred Dankinym tablom a už s aj lúčime s poslednými dvoma,mktorí ešte musia vyliezť na KVP.
Bol to krásny deň a dúfame, že nielen pre nás,k ale aj pre našich hostí....
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4500x