kategórie:
Názov: Humenec
Dňa: 24.10.2015
Účastníci: Makovica, Eva, Jerguš, Kopro, Peťa, Braňo, Peťko
Hostia: Lenka, Dominika - naše nové kamarátky a Mišo a Maťo - jergušovi spolužiaci

P1180181.JPG P1180183.JPG P1180187.JPG P1180189.JPG P1180193.JPG P1180198.JPG
P1180200.JPG P1180203.JPG P1180204.JPG P1180207.JPG P1180215.JPG P1180219.JPG
P1180231.JPG P1180233.JPG P1180238.JPG P1180247.JPG P1180262.JPG P1180265.JPG
P1180267.JPG P1180270.JPG P1180272.JPG P1180287.JPG P1180290.JPG P1180292.JPG
P1180293.JPG P1180299.JPG

Popis akcie: 

Dnes sa stretávame luxusne, veď vlak námmodchádza až o 9.31. Poniektorí to aj v tomto čase stúhajú len tak-tak, ale nakoniec všetci aj s Feni nasadáme. V Kysaku pristuujú Eva s Jergušom. Vyzeráme aj Žanku so Sarinkou, ale nie je tu. V Lodine je chladno, ale krásne jasno. Maliarovi sa asi vyšmysla z ruky paleta s farbami -všetky odtiene žltej, zelenej, hndej a červenej sa pomiešali a naskákali na okolité stromy.

Dnes ideme mimo značku. Na Humenec vylezieme podľa GPS pekne zozadu, aby sme nenarušovali rezerváciu. Na  križovatke asi 5 lesných ciest a cestičiek si nevyberáme tú správnu a ztačíname neskutočne strmo stúpať úzkym chodníkom lesom. Doslova nosmi ryjeme zem pred nami. Makovica po chvíľke zastane, vraj asi je to tamtýá cesta cvľavo, tou sme mali úšť, bude asi schodnejšia. Ideme tam? Veľké ticho, len Kopro zahučí - nikam neodbočujeme poďme ďalej...tak teda ideme. Les-prales sa začína obohacovať skalkami a skalami. Pri jednom vúčšom brale Braňo objavuje jaskyňu - nakoniec to nie je jaskyňa, ale chidba, ktorá vychádza na druhje strany skaly-je ale primalá, tak ňou prejde iba Peťko. Konečne vychádzame na cestu a zazrieme prvýkrát aj vysielače. O chvíľu však opäť odbočujeme do lesa a o ďalšiu chvíľku sme pri vysielačoch. Výhľad sňtu sice nie je, ale je tu krásna lúčka - akurát na posedenie (pre niektorých aj poležanie) a na desiatu. Po polhodinke pokračujeme po hrebeni až na skutočný vrchol Humenca a z neho priamo po hrebeni ponad strmé zrázy so skalkami až na okraj rezervácie - lúky na južnom svahu Humenca. Slnko nás oslepuje, teda z pohľadu na juh a výhľadu na baštu veľa nemáme, ale nakoniec ju identifikujeme.

Všetci sedia na okraji lúky - skoro akoby mali za sebou únavn dlhú túru, len Braňo s Peťkom a Makovicou neúnavne hľadajú kešku. Našli - je to vojenská plechová bedňa, Peťko nemá šancu ju zodvihnúť, je to preňho taká megakeška. Vymieňame, zapisujeme. Ešte krásny pohľad na Slanské vrchy s Makovicou  a už pokračujeme ďalej. Ako strmo sme stúpali, tak strmo aj klesáme, opäť okolo skál, to sú asi tie, ktoré viedieť aj z bašty. Okolo potôčika sa dostávame k Sopotnici a o chvíľu sme pri pomníku. Krátky odpočinok nám spestrujú lienky - stovky lienok najrôznejších farieb - teda čínske lienky. Feni ich s veľkou radoťou likviduje - vyskakuje za nimi do výšky a len sa tak olizuje. Ešte prechod po červenej a už nás víta teplo a vôňa obeda v Kysaku č. 1. Pokračujeme kávou, tortou, gratuláciami a odovzdávaním ddarčekov, bopjom o frizbí s Feny najprv na dvore a potom na ihrisku. Galop na stanicu, aby sme stihli vlak a otom zistenie, že o tomto časi ide vlak do Margecian... Našťastie mešká rýchlik, tak nemusíme čakať ďalšiu polhodinu.