kategórie:
Názov: Hrad Sokoľ
Dňa: 09.04.2016
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1230029.JPGpri týchto smerovkách nezablúdite P1230033.JPGpietne miesto na konci dediny P1230035.JPGpútnik samotár - skoro ako ja P1230046.JPGstále rovno po asfaltke P1230052.JPGkonečne odbočka do lesa P1230057.JPGkaskáda vodopádikov
P1230062.JPGa jeden z nich P1230069.JPGcesta k hradu P1230070.JPGtabuľa má na spodku modlitbu turistu P1230076.JPGvchod do štôlne P1230094.JPGkríž nad priekopou P1230097.JPGpohľad od tabule na hrad
P1230101.JPGpozrite na tú farbu - nie je to imigrant? P1230108.JPGArtúrova skala P1230124.JPGvoňavý koberec P1230140.JPGa cesta na Hrešnú

Popis akcie: 

Dnes malo pršať, hrmieť, blýskať sa... ráno sú síce chodníky vlhké, ale ani obloha, ani SHMU na radare nehovorí o tom, že by sa mal diať nejaký Armagedon....čo teda so začatou sobotou? Pozrieť, kedy ide kam nejaký vlak alebo autobus, ktorý sa dá stihnúť - 8.00 do Sokoľa - celkom zaujímavé.

Tak teda o 8.10 nasadám do busu na Loky. Vystupujem na konečnej v Sokoli. Po povinnej fotke turistickej tabule hneď vyrážam po úzkej asfaltke. S potešením zisťujem, že obci nie je ich turistická atrakcia ukradnutá a cestou ma sprevádzajú pekné orientačné šípky s piktogramom a hrdým nápisom HRAD. Niektoré síce smerujú akoby nikam, resp. z cesty strmo hore lesom, ale ja viem, že odbočiť treba až pri ružovom dome. Tu, nad peknou studničkou je aj ďalšia tabuľka. Odbočujem z asfaltky na lesnú cestu a proti potoku strmo stúpam. Ďalšia studnička, krmelec so senom - hmmm, tu by sa voňavo spalo (alebo kýchavo? či vrešťavo?-v sene je veľa pavúkov), a už som pri ďalšej prudkej zákrute doľava. Pripájam sa k širšej zvážnici a už je tu aj odbočka k hradu. Oproti poslednej návšteve tu pribudli lavičky, pekná tabuľa a v r. 2013 aj kríž pri príležitosti príchodu Cyrila a Metoda na Slovensko. Dávam desiatu a obchádzam hradný kopec. Povinná zachádzka do štôlne - baterka štrajkuje, miesto svietenia len bliká, tak ani nedôjdem na koniec. Vraciam sa po vrchole kopca. Ešte nie sú na stromoch listy, tak je dosť svetla a pekne vidieť siluety niekdajšieho hradu. Zastávam na najvyššom mieste, pripadám si ako na veži nad hradnou priekopou. Pokúšam sa fotiť odkvitajúce lykovce, ale bez úspechu - málo svetla a sú neostré. Začína jemne mrholiť, je čas na odchod. Vychádzam späť na zvážnicu a dumem, či doprava hľadať cestu na baštu alebo doľava a overiť cestu na Hrešnú. Zvíťazí Hrešná, nebudem potrebovať žiadnu dopravu a ak sa viac rozprší, budem skôr doma.

O malú chvíľu už cupitám popod Artúrovu skalu - odtiaľto pekne vidieť, aká je mohutná. Cesta zoširoka obchádza ostroh, na ktorom je skala a potom sa dostávam do oblasti, kde si Meluzína v máji 2014 zatancovala. Prestáva mrholiť. Zdá sa, že všetky vyvrátené stromy už sú odvezené, ale začínajú padať  tie, čo vtedy zázrakom ostali stáť. Na rúbanisku rozkvitli tisícky chochlačiek - bielych a fialových a vytvorili úžasný farebný koberec, navyše aj zvukový - stovky čmeliakov bzučia v nízkej tónine... O chvíľu sa pripájam na červenú. Oproti idú 3 bikeri, vzorne sa zdravia. Tesne po 12.00 som na Hrešnej. Na autobus mám asi 20 minút, to chce zrýchený mód, tak teda cupitám a aj bežim, čo mi nožičky a pľúca stačia. Nakoniec ešte čakám 3 minúty na zastávke. A neprší - stálo to za to.