kategórie:
Názov: Hľadanie Myšlianskej skalky
Dňa: 26.04.2018
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1380737.JPG

Popis akcie: 

No, toto miesto sem musím dať, lebo je prekrásne. Klasika do Nižnej Myšle po Hlavnej, okolo Hornádu cez Jazero a po poľnej ceste, miestami tankodrom až na podvalový most v N. Myšli. Tam som sa rozhodla najprv vyliezť ku kostolu a urobiť si dokumentárne fotky infopanelov. Mám smolu, je síce jasno, ale horúco, takže opar zahaľuje celú kotlinu. Jazerá vidím, ale Košice len slabo a kopce okolo Prešova len tuším.

Podľa štúdia mapy doma viem, že musím ísť k stanici a odtiaľ pokračuje nejaká poľná cesta, ktorá by mala ísť pod skalku. Je to sopečná skala nad obyhom Oľšavy, pekne ju viedieť z vlaku. Kedysi tam bývali Cigáni a vraj sa to volalo Malá Praha - ktovie prečo Praha....

Predo mnou sa po rozbitej ceste vlečie nejaká škodovka. Odrazu zastane a vystúpi z nej Jožko Kalapoš - vraj čo tu hľadám..a ja že skalku. Púšťa ma dopredu, lebo v tom teréne som výrazne rýchlejšia. Prižmúriť oči a nevidieť tie kopy odpadu - to by človek chcel, ale nedá sa, musím dávať pozor na cestu. O chvíľu sa mi pred očami objavujú prvé čierne zubaté bralá. Som pod skalkou. Vyliezam, kam sa až dostanem, výhľad je pekný aj z tejto nižšej polohy. Zhora to musí byť krásne. Fotím si žlté tarice, oproti modrej oblohe sa krásne odrážajú. Obzerám sa, kadiaľ poleziem ďalej a tu odrazu červené svetielko na monitore foťáku - ups, dochádza baterka. Je to jasné, musím sem prísť ešte raz, takže sa už ani o vylezenie na skalku nesnažím. Opatrne zliezam dolu, lebo skala je strašne rozsypaná a láme sa na ostrohranné dosky.

Opäť nasadám na bike, ale po pár deiatkach metrov opäť stojím. Pri veľkom ohnisku cesta končí. Dolu okolo vody to zdá sa, nepôjde, ale keď bike doslova vyložím na malý terénny výstupok, lesom pokračuje uzulinký chodník - akurát na kolesá a ani sa veľmi nedá točiť pedálmi. Po pár metroch vidím, ako som vysoko nad vodou. Chodník ide pomedzi stromy tesne po okraji prudkého zrázu. Podo mnou breh Oľšavy. Pomaličky klesám, až sa ocitám medzi machom potiahnutými balvanmi na brehu riečky. Treba zostúpiť a bike pretlačiť, či preložiť pomedzi skalky. Tu už začína cesta, ktorá je širšia a širšia. Dolina sa otvára a prichádzam k soche sv. Jána Nepomuckého k mostíku cez Oľšavu. Tu to už poznám, za mostom je lúka a za ňou Koscelek. Nemôžem ísť priamo, na ľavej ceste čosi robia elektrikári s plošinou. Naslepo idem pravou cestou a zamyslená si ani neuvedomím, že už príliš dlho stúpam...takže pekne späť a nakoniec zrúcaninu kostola nachádzam. Prameň je pekne vyčistený, vynovený, len labyrint, ktorý tu kedysi postavili na tábore stromu života, už asi zmizol pod lístím.

Krátka pauza, ešte tu nie je toľko múch ako v lete, tak sa dá príjemne posedieť. Vraciam sa cez most a stúpam na Várheď - neolitické sídlisko, ktoré sa pokúšajú archeológovia obnoviť do podoby, v ktorej by sme si takýto život aj vedeli predstaviť.

Je horúco, tak v zatemnení mysle zabúdam, že sa mám vrátiť a skratkou prejsť do Ždane. Tak teda idem naokolo cez celú dedinu a  potom naspäť po ceste. Vyleziem do Ždane a potom už len zjazd, za elektrárňou využívam kúsok cyklocestičky. Cez Čaňu sa premotkám a na začiatku Geče odbočujem doprava. Najprv asfaltka a potom poľná cesta (po daždi by som tam asi nešla) ma privedie do Kokšov-Bakše. Tu opäť v pravú chvíľu odbočujem doprava a dostávam sa k trojuholníkovému jazierku. Popri trati pod most a už som späť na "vraj cyklochodníku". Začína sa zaťahovať a v diaľke hrmí. No čo, o chvíľu som doma...hmmm náhle "ssss" mi moje plány zmari - krásny defekt na prednom. Pri Amorke sa mocujem s kevlarovým plášťom - to je pre chlapské ruky... nakoniec mi trošku pomôže pani vychádzajúca z cukrárne s obrovskou krabicou zákuskov. Tŕň ako hrom, takže nie sklo  ako som si pôvodne myslela. Rýchlo nahodím kolo dofúkam a sadám na bike. To ale už slniečko na mňa hľadí, div si oči nevyočí a rozhodne sa, že toho špinavého cyklistu treba umyť. A tak teda umýva poriadnou spŕškou z oblohy. Kým prídem pod prvý most, som beznádejne mokrá, takže skrývať sa už nemá zmysel. 

Vo výťahu po mne ostala mastná černastá mláčka - voda+opaľovací krém+humus z opravy biku - správca bude mať radosť.... ale deň to bol parádny. Kým sa osprchujem, už zasa svieti slnko.