kategórie:
Názov: Havrania skala
Dňa: 25.11.2019
Účastníci: Makovica, Telíčko
Hostia:

Popis akcie: 

Telíčko sa rád pridáva k Makovici na obhliadku našej budúcej pracovnej činnosti a tak vyrážame o 6:07 rýchlikom. Je teplo a hmlisto, ale v Stratenej je nad nami už modré nebo a na zemi inovať. Pred stanicou práve nacvičujú nordic-walkeri. Prechádzame okolo a nedáme sa zlanáriť na cvičenie s nimi.

Po zelenej sa štveráme okolo cintorína ku skalám, obchádzame otvor podobný jaskyni. Chvíľu dumáme nad tým, či tam nevylezieme si to obzrieť, ale lístie je mokré a šmykľavé. Pohodlne v družnej debate sa dostaneme až k Občasnému prameňu - teda bývalému občasnému, teraz už tečie stále. Ďalej je cesta už nepríjemnejšia. Naklonená rovina chodníka je čím ďalej tým naklonenejšia, na rad prichádzajú aj paličky. Ešteže je tu na polceste informačná tabuľa náučného chodníka. Jeden údaj z nej si určite zapamätáme - salamandra škvrnitá sa po latinsky povie Salamandra salamandra... :-)

Výhľad zo skaly je úžasný. Rozoznávame Radzim napravo, Sľubicu naľavo a Veľká Knolu presne pred nami. Vzadu vľavo sú snehom zasypané Tatry a vpravo vzdau sa vysielač na Kráľovke hrá s nami na schovávačku - hanblivo sa každú chvíľku zahaľuje do plášťa hmly. Posedíme, pojeme, snažíme sa rozoznať aj doliny a pomaly sa poberáme dolu, čaká nás ešte cesta na Dedinky.

Z lúky pod skalou je krásny výhľad naspäť na Havraniu skalu. Vchádzame do lesa a prechádzame cez vyschnuté riečisko s krásnymi bielymi kameňmi. V diaľke nad nami v lese počuť hukot vody, ale tu je sucho. Odskočíme si na krátku pauzičku každý do svojho kúska lesa a keď sa vrátime na cestu...v riečisku sa valí voda...nie pramienok, nie stružka, ale poriadsna riava. Bežíme dolu cestou a vidíme suché koryto, ktoré sa pomaly napĺňa vodou. To sme ešte nezažili - máme tu občasný mohutný výver z vyvieračky v priamom prenose. Tu rozhodovali sekundyx...keby sme boli prešli a pokračovali ďalej, nič si nevšimneme. Keby sme šli o pár sekúnd neskôr, preskočíme potôčik a netušíme, že pred chvíľou tu ešte nebol.

V eufórii z tohto zážitku cupitáme ďalej na Zajfy chodníkom zaliatym vodou - potok si skrátka pomýlil koryto a namiesto pekne naľavo od chodníka si to berie nadol priamo po chodníku. Prichádzame však na cestu a potom je to už cesta po suchej asfaltke. Na Píle je ešte stále hladina priehrady asi 2 metre nad normálom. 

Do Dediniek prichádzame okolo jednej, teda by sme mali stihnúť autobus do Spišskej. Úžasný pán šofér nám vysvetľuje, že pôjdeme vyhliadkovou cestou a za odbočky do dolín neplatíme, to máme od dopravnej spoločnosti ako bonus navyše.... sledujeme ako sa venuje deťom, ktoré vezie z Bielych vôd do osád  zo školy. Pozná ich už po mene. Keď deti vystúpia, sťahujeme sa k nemu na predné sedadlá, aby sme lepšie videli a obdivujeme jeho jazdné majstrovstvo na úzkej ceste plnej stúpaní a serpentín.

Do Spišskej prichádzame práve včas, aby sme si kúpili lístky a stihli mierne zmeškaný rýchlik do Košíc. Na záver na Mlynskej ešte capuccino - Makovica ho má s labuťou a Telíčko dostáva novinku - krásneho snehuliaka aj s gombíkmi.


Ďalšie fotky:
P1030043.JPG P1030048.JPG