kategórie:
Názov: Hatiny a Sivé jazierko
Dňa: 04.04.2015
Účastníci: Makovica, Tomáš
Hostia:

P1100455.JPGsv. Alžbeta v Moldave P1100462.JPGjazierko na konci Moldavy P1100476.JPGprepadávajúca sa lúka P1100484.JPGblyskáč P1100488.JPGlúky pri Hatinách P1100494.JPGjaskyňa
P1100495.JPGvchod do jaskyne P1100498.JPGpľúcnik lekársky P1100501.JPGtakto kvitne kopytník P1100517.JPGfľaše, fľaše, fľaše...v Bodve P1100528.JPGsnehová búrka nad Popročom P1100532.JPGHatinská skala
P1100539.JPGa poniklece na nej P1100561.JPGtakéto ľadové hrudky padali P1100563.JPGbudúce žaby P1100566.JPGrozrytý les - ťažia sa duby P1100569.JPGSivé jazero - je modré P1100582.JPG...a aj zelené
P1100591.JPGzvonička v Seleške

Popis akcie: 

Netušíte, kde to je? Veď ani ja som netušila, ale už viem. Zaviedol ma tam Tomáš z Moldavy na oplátku za novoročný výlet na Kloptaň. Stretávame sa ráno pri kostole v Moldave a hneď sa popri Bodve vyberáme proti prúdu von z mesta.

Prechádzame okrajom sídliska a dostávame sa do riedkeho lesíka. Okolo plota sa dostávame k malému jazierku s jedným osamelým rybárom a kopou odpadu okolo. Pozvoľna vychádzame na lúky lemované po pravej strane Bodbňvou a po ľavej strmým svahom, na ktorom sa objavujú skalky - je to taká miniatúra okraja planiny. Brehy Bodvy sú zas lemované závesmi igelitu a korálkami plastových fliaš - čistý horor. Odrazu sa na lúke pred nami objavujú diery ako z Aktov X - na mnohých miestach sa prepadáva zem a vytvára sa niečo podobné ako základy budúcich krasových závrtov. Človek až opatrene našľapuje, aby sa s ním lúka nepreborila. Skalky naberajú na veľkosti a v jednej z tých väčších je Hatinská jaskyňa. Obzreli sme si akurát vchod a infotabuľu. Všade naokolo je malý výbuch jari. Čo môže, to kvitne, dokonca aj kopytník, čo si človek tak často nevšimne. Vyliezame nad jaskyňu a ďalej pokračujeme lesom ponad okraje skaliek, obchádzame vodou vymleté roklinky a stále viac stúpame. Na jednom mieste sa nám naskytá pohľad ozaj ojedinelý - Bodva sa dostala úplne pod skaly a na jednom mieste je doslova zaštop)lovaná plastovými fľašami, ktoré sa tu zachytili zrejme na popadaných stromoch. Sú ich tu tisícky...obrázok ako z hororu. To je naša budúcnosť.

O chvíľu si ale  naprávame náladu krásnou prítomnosťou - na Hatinských skalách kvitnú poniklece a zubaté slniečko nám šteklí nosy. Pozeráme na zasneženú slnkom zaliatu Kojšovku a odrazu vidíme aprílov= počasie v praxi - hore slnko a v Poproči snehová víchrica. Našťastie postupuje nie jna juh, ale na východ smerom k Rudníku.

Vraciame sa späť až na most do Hatín a začíname stúpať lesnou cestou smerom na Paňovce. V lese sa intenzívne ťaží dubové drevo, tak cesty aj tomu zodpovedajú - mláhy, bahno. Najprv ideme po ceste podľa Tomášovej navigácie, ale nakoniec berie do rúk orientáciu Makovica a podľa GS to berieme priamo lesom - tam je aspoň menej bahna a nemusíme toľko obchádzať. Odrazu začíname klesať a o chvíľu sme pri Sivom jazere. Je to zaujímavé, ale vyzerá to tak, akoby nemalo ani prítok, ani odtok. Je na ňom zopár divých kačíc a okolo poletujú aj volavky. Nachádzame si pekný kmeň stromu na krátky odpočinok. Ešte pár fotiek a lúčime sa. Tomáš sa vracia cez kopec do Moldavy a Makovica sa rozhodla spoznať ešte Selešku a cestu z Pa)noviec do Čečejoviec. Odrazu je akosi chladno, aj zopár snehových vločiek poletuje, tak pridáva do kroku. Nepríjemnú asfaltúru si kráti stopovaním a o 15.15 vychádza na hlavnú cestu - do odchodu najbližšieho (teda vlastne jediného)  autobusu ostáva vyše 1,5 hodiny. Tak teda skúsime nejaký stop. Trvá to asi 10-15 minút, ke)d odrazu brzdí bratislavská oktávia plná ľudí. Ale 1 miestočko sa ešte našlo. Z bratislavčanov sa vykľuli Michalovčania, dokonca turisti, dokonca bývalí vedúci TOM a dokonca korčuliari. Vrcholom všetkého bolo zistenie, že sme obe chodili v Michalovciach do jednej školy a aj do jedného ročníka.... riadenie osudu alebo šťastná náhoda?