kategórie:
Názov: Folkmárska skala - návrat do leta
Dňa: 21.11.2009
Účastníci: Makovica, Kopro, Danka, Katka, Szabi, Zuzka, Peťo
Hostia:

P1040401.JPGozaj hustá hmla P1040402.JPGale my sa jej nebojíme P1040407.JPGposed na Ostrom hŕbku P1040411.JPGkvapková výzdoba lúky P1040426.JPGv sedle pod Folkmárskou skalou P1040427.JPGkonečne vychádzame nad hmlu
P1140816.JPGtesne pri okraji skaly P1040439.JPGa celkom na okraji bieleho mora P1040444.JPGto je, čo? P1040455.JPGpochod nad bielym morom P1140817.JPGa aj tu... P1140833.JPG...aj tu....
P1140848.JPGaj tu.... P1040458.JPGhra na slnku nad hmlami P1040464.JPGležíme a vyhrievame sa ako mačiatka P1140874.JPGa späť v novembrovej realite P1040484.JPGtakto skončil prístrešok v Zemičkách P1140881.JPGKoprov outfit do blata
P1040493.JPGkrátke čakanie na stanici v Margecanoch

Popis akcie: 

Hmlisté ráno na košickej stanici, jemné poprchanie na Ružínskom moste za Košickou Belou vôbec nenasvedčovalo tomu, čonás ešte v tento deň čakalo. V&dali sme sa po žltej značke oproti hustej stene nepreniknuteľnej hmly.

Pekná spevnená cesta ku chatám sa čoskoro zmenila na poľnú cestu a potom len na vyjazdené koľaje v hlbokej mokrej tráve. Keď sme dorazili až k peknej chate, začali sme sa obzerať po ceste, ktorá by mala byť pre nás poriadnou skratkou. S pomocou Koprovho GPS sme asi po 100 metroch za chatou zistili, že ideme úplne zle a že odbočka už bola asi pred chatou. Tak sme sa teda vrátili a vydali sme sa strmo nahor priamo na &OStrý hjŕbok. Cestou sme ešte asi 2-3 krát museli kontrolovať správnosť nášho smeru na GPS, lebo hmla je strašne klamlivá. Zakrátko sme však stáli na vrchole Ostrý hŕbok - slnko sa už skoro dotýkalo zeme, vrcholky smrekovcov už boli ožiarené slnkom, ale na nás na zemi ešte nedosiahlo. Tak Peťo ešte rýchlo vyliezol na posed a už sme rýchlo cupitali cez krásne lúky s nádhernými kvapkami zrazenej hmly, zlatohnedou trávou a brechajúcimi havkáčmi. O pár minút sme boli v sedle . Nebyť toho, že Kopro začal hľadať kešku pri pomníku, asi by sme v tej hmle prebehli nič netušiac okolo. Konečne sme sa vyhrabali z posledných chuchvalcov hmly a čakala nás už len stonásobná nádhera - modré nebo, siluety Tatier na obzore, Kojšovka, Tisícka, suchá, slnkom vyhriata tráva, Jaklovský vysielač vykúkajúci na malom ostrovčeku zo šľahačkovej hmly a napokon vrcholček Kojšovského vysielača, čo vykukol z hmly ako periskop ponorky spod hladiny..... neboli sme tam sami, ale všetci sme svorne len ochkali a jajkali.....

Keď sme sa už vynadívali sdo sýtosti, presunuli sme sa na lúku ďalej od skaly, aby nám neuletel lietajci tanier - i keĎ predstava, ako sa bude taký žltučký vznášať na kopčeku hmly bola celkom veselá. Slnko nás ale doslova odzrojilo a tak sme sa pomaly rozložili primo na lúke, polihávali, podriemkávali a hrali myslím si zviera a myslím si vec. Vôbec sa nám nechcelo vrátiť do toho zahmleného kraja, ale nedalo sa nič robiť. V sedle Zemičky už obolo opäť sivo a vlhko. Ešte väčšiu "radosť" nám priniesla naša stará známa cesta - blato, tečúci potôčik a v závere kobylince a aj  koníky vykúkajúce zo stajne. V dedine našťastie bolo celkom príjemné - hmla sa držala vyššie, takže bolo dokonca aj vivieť od domu k domu. Prešli sme sa ešte k novému pravoslávnemu kostolu, pozreli, kde majú Szabiovci chalupu s zakotvili k miestnej krčme - samozrejme na kofolu. Prečkali sme tam hodinku, kým šiel autobus do Margecian a o chvíľu aj vláčik do Košíc.    


Ďalšie fotky:
P1660004.JPG P1660026.JPG P1660029.JPG P1660042.JPG P1660050.JPG P1660056.JPG
P1660063.JPG