kategórie:
Názov: Dva pramene Hornádu
Dňa: 19.09.2020
Účastníci: Makovica + 4x Tron
Hostia:

P1740875.JPGMedzi prvým a druhým prameňom Hornádu P1740857.JPGCestou zo Šuňavy na hrebeň

Popis akcie: 

Počas cyklotúry na Krížnu sa kamarátom páčil môj, teda Makovicin výlet k prameňu Hornádu, tak sme sa ho rozhodli absolvovať ešte raz spoločne. Vyrážame zo Štrby v 5-člennej skupinke.

Vyrážame rezko, veď je aj poriadne chladno, ale okolitá scenéria nám nedovolí pokračovať plynule. Každú chvíľu sa zastavujeme a obzeráme raz na Západné Tatry, potom Vysoké Tatry, potom Kráľovka.... Konečne prvá zastávka pri zaniknutej osade Šoldov, o chvíľu ďalšia pri stredovekom  míľniku. Za obočkou ideme do terénu, teda cesta nás oveľa viac zamestnáva a menej často zastavujeme, lebo sa treba sústrediť na cestu. Makovica bezpečne vedie, orientuje sa podľa vedenia vysokého napätia - mimochodom, ešte dvakrát sa k nemu dnes vrátime. Schádzame na cestu až na asfaltku vedúcu k Čiernemu Váhu, tak musíme vyšliapať kúsok hore a pri búdke zastávky SAD odbočujeme do dediny. Po krátkej zastávke pri parku dvoch morí a po zistení, že okrem maličkých potravín v dedine nič otvorené nie je, pokračujeme ďalej. Všetci zhíknu, keď vidia to stúpanie okolo cintorína, ktoré nás čaká. Statočne bojujem s kopcom, ale tesne pred krížom zosadám a potlačím, veď pri kríži je aj tak vyhliadková zastávka. Ostatní solidárne zosadajú tiež. Za krížom nás čaká ešte jedno šťavnaté stúpanie a potom už len lúky, lesíky, pekná široká lesná cesta a nádherné výhľady a pohľady do dolín pod nami. Ani nevieme ako, prechádzame popri posede a cez lúku s včelínmi. Ešte malý lesík a sme na našej lúke. Nechám sa zlákať vyjazdenou cestou, i keď viem, že je to ešte trošku priskoro, ale práve vďaka tomu, že všetci sú už nedočkaví a rozbehnú sa hľadať prameň Veľkého Hornádu, tak nájdeme to, čo som prišla nájsť - turistickú tabuľku Prameň Hornádu. Je asi 50-80 m nižšie ako skutočné bahnisko, z ktorého tenúčká stužka Hornádu vyteká. My objavíme to i to a vraciame sa k bicyklom. Odteraz to bude aj pre mňa premiéra, po hrebeni k druhému prameňu som ešte nešla. A cítim sa rovnako ako pre 2 mesiacmi, keď som tu bola prvýkrát - híkam od prekvapenia - i nad stúpaním, ktoré nám tu hrebeň nachystal, i nad krásnym pohľadom do doliny Čierneho Váhu, na strechy Liptovskej Tepličky. Najväčšie "ach jaj" nasleduje však, keď vidím to klesanie po suchom prašnom a skalnatom chodníku. Radšej zosadám a ten kúsok potlačím.

Tak ako minule, aj teraz je desiato-obedová prestávka pri prameni Malého Hornádu priamo pri ceste. Po krátkom odpočinku si užijeme zjazdík, odfotíme krásne humná vo Vikartovciach - ani tu nie je krčma v sobotu na obed otvorená. Pokračujeme bez prestávky cez Krivany až do Sp. Bystého, Konečne si môžeme dať niečo napenené a na podporu srdcového rytmu dobrú kávu. Veď nám ju aj treba, čaká nás ďalšie stúpanie na Kozie chrbty.  Našťastie sú to len dve šťavnaté serpentíny a opäť klesáme. Ideme ale po severnej strane Kozích chrbtov, tak sa obliekame, lebo vzduch je ozaj chladný. Vediem moju suitu po pekných cestách mimo premávky. Nadchne nás krásne upravené jazero v bývalom kameňolome a užívame si jazdu nad Popradskou kotlinou so širokým výhľadom. Menej sa už osadenstvu páči zjazd a výjazd do Gánoviec. Po prehliadke zanedbaného náleziska mozgu neandertálca Ľubo poznamená že keby vedel, tak kvôli tomu sem ani nejde. Vravím mu, počkaj ešte, to nie je všetko. A odrazu mi všetko hrá do karát - nájdeme kúpalisko a areál sa nám celkom páči, pri prvom vrte s minerálnou vodou ako po vhodení mince prameň začne tiecť, práve, keď prídeme. Takisto horizontálny gejzír práve začína svoju erupciu. Kým sa rozbehne, prejdeme si ešte travertínovú kopu a vrátime sa pár metrov k už naplno striekajúcemu gejzíru. Zjavne sa to všetkým páči.

Chcela by som sa vyhnúť jazde po blate pod lesom, tak odbočujeme za travertínovou kopou doľava a stúpame smerom na Hozelec. Zláka nás ale cestička doprava, kde na obzore vidíme strechy domov - bola to chyba, vychádzame v romskej osade Šváboviec a tak, či tak nás čaká prudké stúpanie na kopec k ceste. Zatneme zuby a tesne za miestnou kráskou v koženkových gatiach na objemnom pozadí a vysokých červených topánkach sa šplháme hore kopcom. Predbieha nás rómsky junák, ktorý nám chcel ukázať, ako mu to ide na krátke trate - dal nás všetkých, ani najľahší prevod nemusel zaradiť. Dolu z kopca pridávame na rýchlosti a letíme k našej odbočke na Hrabušice. Už- už v Kišovciach odbočujem, keď ma pokrik zozadu zastaví. Vľavo je pizzeria Massimo. Vyzerá príjemne a aj personál nás očarí svojou ochotou. Aby sme sa nemuseli o bicykle báť, vyložia nám na terasu ďalšie dva stoly....odmeníme sa im peknou objednávkou. Ochutnávame 3 druhy pizze, zdá sa, že Ľubo mal so svojou gazdovskou najšťastnejšiu ruku. Najedení a občerstvení letíme ďalej. V Betlanovciach odbočujeme z cesty na cyklotrasu popod Slovenský raj. Postupne odsúvame náš cieľ, až sa nakoniec dostaneme až do Spišskej a aj tak ešte máme temer hodinu času. Spoločensky posedíme v letnej záhrade hneď pri stanici a keď prichádzame na nástupište, prichádza rýchlik do Košíc - no , na tento sme akosi zabudli, ale nemusí nám byť ľúto. Pekný a najmä celkom prázdny vagón osobáčika nám to vynahradil.

Bol to opäť jeden z tých krásnych objavných dní - 68 km.

Trasa je tu: https://sk.mapy.cz/s/curokujata