kategórie:
Názov: Dušičková Rohačka
Dňa: 01.11.2019
Účastníci: Makovica, Zuzka, Rado, Danka
Hostia:

P1590096.JPGOkno v Koľveku

Popis akcie: 

Keďže sú Dušičky, oddiely majú voľno, aby sa členovia venovali rodinám a spomienkam na svojich blízkych. Dohadujeme sa ľštyria, že si pôjdeme spomínať spolu na kopec. Vedenie preberá Makovica, ktorá to tu dobre pozná.

Z osobáčika vystupujeme v Kluknave. Obzrieme si súkromný vodotrysk na dvore staničnej budovy a už aj cupitáme smer drevený most. Predtým ale fotenie krásnej inovate a odbočka k zrúcanine Štefánskej huty. Okľukou prichádzame k mostu. V Makovicinich partneroch sa prebúdzajú nadšení kešeri. Obliezajú celý most, ale kešku nájsť sa im akosi nedarí. Nevadí, veď po ceste je ich ešte niekoľko. Po krátkom presune po miestnej asfaltke odbočujeme doprava okolo včelínov a okrajom lúky a popri hnojovej jame sa dostávame skratkou k modrej značke vedúcej z Kluknavy na Koľvek. 

V družnej diskusii pomaličky stúpame až k odbočke na skaly. Terén sa pritvrdzuje, strmým výšľapom sa dostávame na prvú vyhliadkovú skalu. Výhľad je presne taký, ako Makovica predpovedala -  spoza masívu Sľubice "kukučkujú" končiare tatranských štítov. Dávame si pauzu na slniečku, desiatujeme. Makovica s Radom a Dankou ešte odbiehajú k onu v Koľveku. Za tých pár rokov, čo bolo zverejnené na našej stránke, tu vznikol krásny chodníček, tak trafíme bez problémov. Štylizované fotky Titana držiaceho skalu nad oknom a vraciame sa k batohom.

Pokračujeme stúpaním po ostrom hrebienku a prichádzame k ďalším a ďalším skalám. stáe otážame hlavu späť k masívu Sľubice a ozaj, ako predpovedala Makovica, spoza kopca nám doslova pred očami vyrastajú Tatry. Len škoda, že narastá aj opar a postupne sa zahaľujú závojom. Z najvyššej skaly ich už temer nevidieť. Pod nami vidíme na Chatu u smelého srnca, kam smeruje modrá značka. Makovica ale navrhuje, že môžeme pokračovať priamo na vrchol Rohačky. Lesnou cestou bez značky v hustom lese skutočne vychádzame priamo na vrchol. Okrem nás sú tu ešte asi dve skupinky turistov, jeden mladý pár je dokonca z Trnavy - vraj postupne poznávajú Slovensko. Makovica sa ich ako svojich spolurodákov ujíma a podrobne im ukazuje, čo môžeme vidieť z vrcholu Rosypanej skaly (či Čiernej hory, či ako sa to tu vlastne volá).

Ďalší odlov kešky a popod skaly pokračujeme na vrchol Rohačky (ďalšia keška, tentoraz priamo v Zuzkinej správe, takže nasleduje údržba). Okolo Kamenného košiara a Zuzkou spomínaného vagóna uprostred lesa (ako sa im ho sem podarilo dostať, je dodnes záhadou) sa dostávame do Margecian. Do odchodu vlaku ostáva viac ako hodina, trafili sme do diery a rýchlik navyše poriadne mešká. Čas si krátime ako inak - Pod orechom na výrobných zákuskoch a bylinkovom čaji. 

Bol to asi posledný deň tohtoročného babieho leta.