kategórie:
Názov: Dobrák a Bradlo - snežienky
Dňa: 14.03.2021
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:

P1033441.JPGtelekomunikačný objekt pod Dobrákom P1033511.JPGSkaly na Bradle

Popis akcie: 

Naši vrchári z koruny nás inšpirovali a keďže sme tu ani jeden ešte neboli, Makovica navrhla a Laco, ako to už býva, neprotestoval. Jerguša sme tentoraz nechali doma v Kysaku. Vyrážame dosť neskoro, lebo sme čakali na to, ako bude ráno pršať - našťastie neprší a tak tesne pred 11-tou parkujeme na Slanskom sedle a vyrážame.

Najprv ideme pekne po červenej asfaltkou na Márovku. Oceľovosivá hmla sa pomalličky trhá, občas spoza mrakov vidieť aj nesmelý kotúč slnka a vľavo pod nami už dovidíme aj na Slanskú Hutu. Vidieť aj jeden ropik na lúke pod stromom. Na Márovke pokračujeme podľa Jäzvovej trasy, pekne ďalej po asfaltke. Ani sa nenazdáme, sme  pri nejakom telekomunikačnom objekte. Asfaltka tu končí a je tu hrozné blato - mäkká cesta rozjazdená V3S-kou, ktorá približuje drevo z lesa po prebierkovej ťažbe ku veľkému kontajneru  pri ceste. Tu by sme mali odbočiť doľava hore kopcom na vrchol Dobráka. Prepíname sa z Jäzvovho na Ľubošov záznam. Makovica ide vopred, našťastie rozjazdený bahno-sneh sa dá pekne obísť a cesta je rozjazdená len na pár metroch. Potom je už len pekný sneh kombinovaný s listnatým podkladom. Čoskoro sa objavujú tmavosivé andezitové skaly obrastené zeleným machom. Vpravo nad nami už vidíme vrchol Dobráka. Výhľad tu nie je skoro žiadny, len pomedzi stromy vidíme Malý a Veľký Milič. Načítaná trasa nám spoľahlivo ukazuje smer na Bradlo.

Makovica sa konečne dočkala príchodu jari v priamom prenose! Všade naokolo lezú zo zeme biele hlávky snežienok. Ešte pár dní a bude tu bielo, akoby napadal nový sneh.  Je tu aj nejaké jazierko, podobné na Malú Izru, ale ešte sa schováva pod ľadovou škrupinou.Na Bradle je aspoň triangulák, ale ani tu nie je žiadny výhľad. Opäť sa vraciame k Jäzvovmu záznamu, stačí sa vrátiť pár metrov späť a odbočiť tam, kde už z diaľky vidíme vytŕčajúce skalky. A sme tu - volá sa to Bradlo, teda by tu mali byť skaly, skalky, či aspoň kamene. Pás andezitových skál je otočený smerom na Košice. Z prvej vyhliadky Makovica schádza nadol a ide ďalej popod skaly, Laco cupitá po vrchu. Keď sa zdá, že pás skál už končí, vylieza Makovica nahor - práve včas, aby prišla na to miesto s najkrajším výhľadom. Žiaľ, paneláky na košických sídliskách skôr tušíme ako vidíme a kopce za Košicami, vrátane Tatier už nevidíme ani v náznakoch.

Po chvíľke odpočinku štartujeme tretí záznam trasy stiahnutý z hikingu a vydávame sa skratkou na Slanské sedlo. Trošku krkolomne schádzame pod skaly a tam už natrafíme na chodník. Po pravej strane sa objavuje Ďalšia hradba členitých andezitových skál, porastených typickým sírovožltým lišajníkom. Zopár fotiek a cupitáme ďalej. Konečne schádzame na širokú lesnú cestu, ale nie je to veru veľká výhra - na ceste je mäknúce bahno a roztápajúci sa ľad, tak je to skôr orientačný beh po suchých okrajoch nad cestou. Míňame peknú chatu, zrejme nedávno rekonštruovanú a o chvíľu by sme mali odbočiť. Makovici trochu stisne hrdlo, že pôjdeme strmo nadol rovno lesom a bude to o vykrútených členkoch a kope bahna, ale nie, je tu krásna široká cesta so zvyškami snehu, takže si prekrásne vypucujeme zablatené vibramy. Cesta je riadne strmá a pod nami ako na dlani tróni Slanský hrad, neskôr sa ukáže aj vysoký kopec nad ním s príznačným názvom Hradisko. 

Tak a sme späť na asfaltke a o chvíľku pri aute. Krásnych pohodových 12 km bez veľkého prevýšenia, či ťažkého brodenia v bahne. K úplnému šťastiu nám chýbal už len ten výhľad - ale to asi preto, aby sme mali príčinu sa sem opäť vrátiť.

odkaz na trasu tu:https://mapy.cz/s/fatevamapa 

fotky tu: https://www.zonerama.com/Makovica/507559