kategórie:
Názov: Cyklorochnenie sa v piatok trinásteho
Dňa: 13.11.2009
Účastníci: Mates, Jano, Kamil, Peťa, Peco
Hostia:

DSCN9893.JPG DSCN9896.JPG DSCN9902.JPG DSCN9903.JPG DSCN9904.JPG DSCN9906.JPG

Popis akcie: 

Cieľom tohto výletu bolo prejsť si menej známe a využívané chodníčky v okolí Jahodnej. Začínali sme na KVP a šli sme lesom smer Klatovianka. Mates si ustlal v blate ale má bod k odvahe, prípadne mu dodatočne stiahneme dva body za nefungujúce brzdy. Peťa s jej úžasným orientačným zmslom preletela odbočku pred Klatoviankou na Jahodnú, tak po chvíľke čakania na ňu nastupujeme na prvý kopec a celkom príjemné šľapateľné blato s listami na kamenistej ceste.

Mierne spotení dorážame na Jahodnú a občerstvujeme sa Horalkami, Miňonkami a teplým strašne presladeným čajom, ktorý si Kamil musí riediť vodou prácne nadojenou z jeho vaku. Z Jahodnej bolo v pláne sa dostať po trase bikemaratónu a lesnej ceste do Košickej Belej, ale Mates zahlásil, že pozná skvelú skratku cez lúku. Síce tam šiel iba v noci a aj to tam stretol diviaka, ale púšťame sa za ním. Nasleduje veľmi hladká a luxusná lúčna cesta s mokrou trávou a občasnými neviditeľnými, ale citeľnými mláčkami. Tesne pred chatkami sa ale zostrmuje tak, že všetka hrdosť ide bokom a ja zosadám. Ostatní to nejako zvládli... asi starnem. Alebo si aj ja odpočítam 2 body za brzdy.

Keďže skutočnosť zase akosi nesedela s mapovým podkladom študovaným doma, tak miesto 50m sme šli cca 500m po rušnej komunikácii kým sme odbočili do Košickej Belej a začali stúpať smer Nemcova dolka. Peco bol určite šťastný, že sa skončili zjazdy, pretože trochu podcenil počasie a mal iba letné cyklorukavice s obnaženými prstami. Bŕŕŕŕ. Na Nemcovej dolke sme sa počkali a pokračovali do kopca. Mates sa iritujúco napriek jeho bickylu a (ne)najazdeným kilometrom držal vpredu. Cesta bola luxusný potôčik vymytý tečúcou vodou, čiže žiadne blato.

Od Findorákovej už len zjazd asfaltkou a cez Alpinku počas stmievania sa na Horný Bankov. Tam sme sa oddelili a tí, čo mali blata už dosť sa pobrali dole asfaltkou do Košíc. Mates vyhlásil, že ide na KVP cez dlhú lúku a keďže ja som ešte nemal dosť, ponúkol som sa, že mu budem robiť spoločnosť. Po chvíľke blúdenia lesom sme boli vďaka Matesovmu orientačnému zmyslu na správnej ceste. No čakalo nás prekvapenie. Cesta bola rozrytá až do polovice, čiže z nej bol už len chodník a na ňom naváľané kusy zeminy od orby, na ktorých Mates spadol dnes už druhykrát. Už sme si mysleli, že nás nič neprekvapí, keď tu cesta skončila úplne. Niekto sa rozhodol, že si preorá cca 200-300m cesty. Takže ja a Mates sme došli domov fakt ako prasiatka, ehm teda bajkeri.