kategórie:
Názov: Čuntaváááááá
Dňa: 12.02.2016 - 14.02.2016
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa, Laco
Hostia:

P1200840.JPGreťaze nasadiť P1200845.JPGtakto sneží, keď´opúšťame auto P1200861.JPGráno po našich stopách ani stopy P1200864.JPGopustený Fofu P1200879.JPGvraciam sa po svojej stope P1200894.JPGMrázik 1
P1200896.JPGMrázik 2 P1200898.JPGozaj čitateľný smerovník P1200905.JPGna to, že samospúšťou, celkom akčné P1200908.JPGtu vedie značka P1200914.JPGbiele čalúnenie DSC_3452.JPGKopro v akcii
20160213_201943.jpgvďaka, babi, chutilo IMG_20160214_103305602_HDR.jpgpoužívam Sensodyne,... zimu necítim P1200935.JPGmodré nebo nad Ritou P1200947.JPGľadové korálky na pavučine DSC_3513.JPGMária skala P1200961.JPGvedenie treba od námrazy očistiť
P1200969.JPGguľa leť zo skaly P1200992.JPGnáš snehuliačik P1200996.JPGv chate P1200999.JPGanjelici P1210015.JPGzáverečná gúľovačka P1210034.JPGmodré nebo na rozlúčku
P1210043.JPGkríž nad Besníkom P1200991.JPG

Popis akcie: 

Spieklo sa to všetko len tak narýchlo, keď sme sa rozhodli využiť to, že Mišo so žiakmi mal rezervovanú chatu na Čuntave. Slovo dalo slovo, v štvrtok sme sa dohodli a v piatok vyrážame. O 16.30 nakladáme Makovicu a hor sa na Jazero po Laca. Napchatý Fordík si to šinie po ceste a motor len tak spieva - aspoň nám sa zdá, čo sa tak tešíme na našu milú chatu.

Zastavujeme sa v Dobšinej po kľúče u chatárky Alenky a tu z Kopra vylezie, že chce vyjsť ku chate od juhu. Je po šiestej, tma ako v rohu a Alenka neveriacky krúti hlavou a snaží sa nám vysvetliť najlepšiu cestu. Šinieme si to dolinou - najprv po suchej asfaltke, potom po mokrej asfaltke, potom po blatnej lesnej ceste vinúcej sa v serpentínach pomedzi skaly a potok. Konečne prichádza sneh. Stále padá, je ho stále viac. Nahadzujeme reťaze a za šťavnatými serpentínami už len hľadáme miesto, kde to zaparkujeme. Na rad prichádza aj tlačenie a vydupkávanie cesty v snehu. Berieme veci - batohy na chrbty a lyže do rúk a pokračujeme v tme a hustom snežení. Strmo nahor a cez popadané stromy sa za 35 minút dostávame k chate. Bol to len 1,5 km, ale temer nekonečný. Je 20.30 - chata ako chladnička, ale Kopro hneď veselo kúri. Najprv dumáme , že sa nasúkame všetci do kuchyne, ale potom rozkurujeme kachle v spodnej izbe. Po polnoci si líhame do spacákov naobliekaní. Vďaka Koprovým pekelníckym schopnostiam sa však nad ránom vyzliekame do toho najspodnejšieho spodného prádla - v tej saune sa nedá spať.

Makovica vychádza vonku ako prvá - naše stopy z večera celkom zapadal nový sneh. Stromy sa prehýbajú pod novou nádielkou, ešteže nefúka. Pri raňajkách Makovica farbisto vykresľuje, ako sa pod ťažkým snehom začnú lámať stromy a ako popadajú na cestu a auto sa do doliny dostane až niekedy v máji. To a ešte hrozná predstava brodenia na Trsteník, ak si chcú zalyžovať, podnieti trojicu k činu. Makovica zbieha na bežkách k autu skontrolovať situáciu a vracia sa s dobrou správou, že je celé a cesta je čistá. Tak teda zjazdovky a snowboard putujú späť nadol do auta. Nasleduje cesta späť do Dobšinej a naokolo cez kopec do Telgártu. Makovica zatiaľ skúša bežkovanie po panenskom snehu smerom na Ondrejisko. Po červenej to ešte ide, ale od odbočky už len po pamäti a cez záveje, kde sa aj napriek bežkám borí po kolená. Na smerovníku čas 25 minút sa naťahuje na temer hodinu. Keď chce pod skalami vypnúť lyže, že hore sa rýchlejšie vycupitá na pešo - ups, snehu je  až po...no pod zadok. Tak len návrat naspäť. Po Mišovi ani stopy, stretáva len chatárku Alenku, ktorá je rada, že nám to vyšlo aspoň so snehom (aj keď trošku priveľmi) - ešte stále sneží.... Po druhej sa začína trúsiť Mišova partia. Prichádzajú po jednom-dvoch až do 4-tej. Večer je už chata plná, vyhriata a voňavá kapustnicou. Makovica rozkúrila aj spálňu Olivera Twista na poschodí, tak sa tam bude dať spať. 

Zvyšok partie sa už vylyžoval na zjazdovke dosýta a okolo piatej štartujú z Besníka. Makovica im ide oproti na bežkách, tak si dávame ešte spoločnú prechádzku na chatu. 

Kresťanské spoločenstvo obsadzuje kuchyňu, tak nám ostáva studenšia spoločenská, kachle sú ale rozohriate, až sa v nich dá zohriať príspevok Koprovej babky - zapekané zemiaky s mäsom, ktoré privliekli hore aj s kilovou keramickou miskou. Na noc máme šte ďalších nocľažníkov, tak nás nakoniec hore spí 6. /red spaním ešte samozrejme čuntavský ľadový kúpeľ, veď krtko je tvor čistotný. Ráno sa zdá, že Mišovi vyjde počasie - ako vždy, ako to ten chlapec robí....

Upratujeme a potom sa vyberáme na vychádzku na Mária-skalu. Horná cesta je zapadaná stromami, tak ideme po spodnej. V tých závejoch ale zabúdame, že treba odbočiť a dostávame sa k skalám v lese. Žltý chodník nad roklinou je ale zaviaty a zapadaný stromami. Tak sa vraciame, ale pri obchádzaní veľkého spadnutého stromu narážame na cestu, ktorú, aj keď zaviatu, dobre poznáme. O minútku sme na vyhliadke. Najprv triafame do vedenia, ale potom zvíťazí v nás človek-budovateľ nad človekom-ničiteľom a staviame - futuristickú zubato-nosatú obludu, ktorá by mohla slúžiť kresleným filmom ako prototyp snehuliaka-zákeráka, ale pre nás je to ten najkrajší snehuliačik tejto zimy - a to ešte 1 guľa skončila v doline - veď predsa snehuliaka treba postaviť na samom okraji skaly. Peťa mu požičiava čiapku na fotenie, Kopro osadzuje ruky ako smrtiace chápadlá a obraz je dokonalý. Je nedeľa obed, tak už len nahodiť batohy a vydať sa na cestu na Besník. Makovica sa vezie, bežky našťastie nelepia a ostatní cupitajú za ňou. Pred nami modrá boloha, i keď Kráľovka sa skrýva v sivej hmle - to za odmenu...Čuntava nás vždy odmení...už len za to, že sme opäť prišli...a prídeme zas....