kategórie:
Názov: Chodníkom svetlonoškov do tunela
Dňa: 01.06.2020
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1660716.JPG P1660746.JPG

Popis akcie: 

Pokračujem v preskúmavaní miest, kde sa môžu drobci cítiť ako ryba vo vode. Toto je jedno z nich. Treba im vziať bicykle, kolobežky, či odrážadlá a vydať sa okolo priehrady z Margecian k starému tunelu. Beriem si ale bicykel, veď treba nejako pokračovať ďalej.

Vystupujem v Margecanoch, počasie je všelijaké, aj slnko, aj dážď visí na vlásku, tak teda dúfam, že veľmi nezmoknem. Pomedzi mosty odbočujem na malú asfaltku okolo trate, idem úzkym temer tunelom v zeleni. Po chvíľke je naľavo malé parkovisko a napravo Počkaj Beach - krásne pokosená lúčka s dobrým prístupom k vode a bufetom. Kedysi strašne dávno, ešte v minulom tisícročí, tu chalani hodili Tibora aj so šatami a botaskami do vody, lebo čosi vyviedol - už nepamätám, čo....

Pokračujem ďalej po ceste okolo 4 veľkých drevených svetlonoškov -  Lampášika, Kopáčika, Hutníčka a Pastúšika. Zastavujem sa pri každej tabuli. Je tu veľa informácií a aj staré fotografie, len škoda, že dosť zlej kvality. Dozvedám sa nové veci aj o stavbe železnice. Posledný svetlonoško je pri vchode do tunela. Starý tunel je krásne vysvietený - obrysové svetlá svietia stále a silné svetlo sa zapína tam, kde sa človek práve nachádza. Je to super bezpečné, aj si tunel môžem poobzerať, ale....ale stratilo sa z toho to dobrodružné objavovanie sliepňajúcou baterkou. 

Za tunelom ešte, ako vždy, obdivujem, ako precízne vymurovali kaskádu potoka pritekajúceho v tesnej blízkosti tunela zo strmých svahov Bujanova. Za tunelom asfaltka končí, začína lesná cesta mierne rozmočená po daždi. Zároveň začína mrholiť. Nevadí, veď som pod hustými korunami stromov. Nezdržiavam sa teda hľadaním vhodných prístupov k vode pomedzi chaty a pokračujem ďalej. Cesta neuveriteľne stúpa, toto si veru nepamätám. Dostávam sa vysoko nad hladinu vody a do oblasti ťažby - teda aj Bujanov už prichádza o svoje drevné bohatstvo. Našťastie, cesta má dosť tvrdý povrch a nie je rozbahnená.

Konečne prechádzam okolo UFA a začínam klesať...ale len na chvíľku.Kým sa dostanem na asfaltku a serpentíny klesania okolo priehradnej nádrže, ešte musím vybehnúť na ďalší kopček.  Konečne klesanie a..do kelu, začína pršať, ba čo pršať, leje! Rýchlo parkujem pod hustými stromami. Pokojne si vyberám termosku a jedlo. Kým nedoprší, tak doplním kalórie. Dážď nebol dlhý, takže sa nestihol prepršať cez husté koruny stromov až ku mne. Kým zídem celkom dolu na cestu okolo dolnej nádrže, je úplne po daždi. Túto cestu už dobre poznám, takže len podvedome točím a obzerám si okolie. Odrazu mi oko padne na malý biely domček pri ceste....fakt, je to bývalá stanica železnice vo Veľkej Lodine. Teda stará trať viedla tadiaľ, kde je teraz cesta.

Ešte krátka zastávka v Kysaku č. 1, Jerguš mi ponúka polievku, ktorú s vďakou prijímam a plná energie kmitám do Košíc.  Svetlonoškovia s drobcami sa ozaj oplatia.