kategórie:
Názov: Chodníkom škriatka Mikluša-posledný pohodový cyklovýlet
Dňa: 31.10.2019
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1590002.JPGJa a Mikluš chytáme slnečné lúče

Popis akcie: 

Je krásne slnečno, treba ešte prebehnúť tátoša po suchých cestách. Rozhodujem sa dosť neskoro, vlak o 9:27 na stanicu s kúpou lístka asi už nestíham, tak sa vyberiem do Ťahanoviec. Netušila som, že je to tak ďaleko, ale nakoniec stíham. Ujo sprievodca ma odchytáva až za Kysakom a nestíhame sa dohodnúť, čo to vlastne chcem za celodenný lístok na bicykel, tak nakoniec môj nerozlučný sprievodca cestuje do Veľkej Lodiny zadarmo.

Schádzam na cestu a vraciam, sa smerom na Kysak. Odbočujem k chatám v ústí Sopotnice. Je pracovný deň 10 hodín, je tu ľudoprázdno. Okolitý les i cesta hrajú všetkými farbami krásnej jesene. Zaraďujem ľahký prevod, neponáhľam sa, naľahko točím, vyzliekam prebytočné zvršky a obzerám si okolie. Vychádzam zo zákruty a prekvapivo vchádzam do rozprávky. Na ceste si pokojne ryjú a krochkajú rozprávkové Tri prasiatka. Zastavujem a fotím - kašlú na mňa, bukvice sú asi veľmi chutné. Pomaličky sa približujem a opäť fotím. Jedno si ľahlo a rozvaľuje sa na ceste. Napokon, neviem presne, ktorý zvuk zbystril ich pozornosť, sa  lenivo odpracú doľava do strmého svahu. Môžem pokračovať. O chvíľu pri smerovníku červenej krátka odbočka doprava, idem si pozrieť, v akom stave je mostík cez Sopotnicu - no, prvý pokus asi vzala veľká voda, takže peší pútnici po SNPčke suchou nohou neprejdú. Vraciam sa na cestu a pokračujem ďalej.  

Vychádzam na asfaltku pri Miklušovskej úpravni kameniva. Zbystrím pozornosť, lebo tu sa už dajú očakávať nákladné autá. Skutočne ich stretnem hneď niekoľko, ako zistím neskôr, na Klenovskom sedle opravujú cestu, tak vyvážajú hore štrk. Konečne prichádzam do Miklušoviec. Hneď na začiatku dediny ma upúta pekná infotabuľa Mikroregiónu Čierna hora a na opačnej strane cesty smerovník s maľovanými obecnými smerovkami. Je tam aj šípka k môjmu cieľu.

Začiatok Rozprávkového chodníka je až na hornom konci dediny pri autobusovej zastávke. Chodník strmo stúpa, ale je široký. Na mape vidím, že by som sa mala vrátiť na temer to isté miesto, tak by som tu niekde mohla bicykel zamknúť. Chvíľka uvažovania a rozhodujem sa, že ten kúsok vytlačím a potom sa možno nadol pohodlne poveziem.....

Hneď pri prvej tabuli začnem čítať povesť a už neprestanem. Doslova prebieham k ďalším a ďalším stanovištiam. Po pohodlnom aj pre tlačenie bicykla dosť širokom chodníku vychádzam na okraj lúky s krásnym výhľadom smerom na Klenovské sedlo. Nasadám a lúku statočne vybicyklujem. Na hornom okraji to ale začína naberať adrenalín. Líštička Evička ma posiela do lesa neznámo kam, značku nikde nevidím, ale v diaľke hore nado mnou zazriem pri strome rozprávkového zajačika. Tak statočne tlačím bike vysokým lístím pomedzi kmene stromov a cez popadané konáre. Pri zajačikovi sm už tesne pod skalami. Na prvú skalku vytlačím aj bike. Sedia tu hneď dvaja škriatkovia a ja už z povesti viem, že tu na svitaní chytajú do vrecúška prvé slnečné lúče. 

Chvíľu pokračujem aj s bikom, ale keď prichádzam na expoované miesto, kde by sa bicykel urščite nezmestil, zveziem ho dolu pod skalu. Pešo si prebehnem celý skalný hrebienok až k hojdačke a závesnej pohovke vyrobenej zo starej hasičskej hadice. Popod skalu sa vrátim po bicykel a pohodlne si po pretlačím lesíkom až za skaly. Tu už môžem opäť nasadnúť a opatrne po skalnatom chodníku pokrytom lístím pokračujem až na miesto, kde sa chodník vetví - ak chceme vyskúšať svoje zmysly, odbočíme doprava a budeme plniť rôzne úlohy. Ak chceme opekať a ésť k jazierku, odbočíme doľava. Vydám sa vľavo a o chvíľu klesnem k peknému jazierku a oddychovej zóne. Ďalej ma čaká už len šmykľavo-kamenisto-listnatá cest, ktoru vyjdem v Miklušovciach, len pár desiatok metrov od začiatku chodníka. Určite sem na jar prídeme aj s deťmi.

Pokračujem v stúpaní okolo Klenova až na Klenovské teplo. Slnko svieti plnou silou, ale na teplomeri pri ceste svieti len 5 stupňov. Podnikám pred zjazdom do Margecian patričné opatrenia, za moje maskovanie by sa nemusel hanbiť ani lupič v banke. Rýchlosť udržiavam dlôsledne max. na 40 km/h, lebo v tejto zime ani brzdové gumičky zrejme nepracujú tak, ako zvyčajne. S občasným hlasným pískaním dorazím bezpečne až do Margecian. 

Zastavím sa na krátku návštevu u Revákovcov, pozdravím sa s Terezkou, ktorá vyrastá na krásnu šikovnú slečnu a už aj ma vláčik vezie domov. Krásny výletík, mal len 35 km, ale v tomto pozdnom čase tak akurát....