kategórie:
Názov: Cez Zádiel do Hačavy a netradične do Košíc
Dňa: 27.04.2013
Účastníci: Makovica, Kika, Lacko-Husky
Hostia:

P1270109.JPGtakto luxusne naše biky ešte necestovali P1270114.JPGcestou do Zádielu P1270118.JPGprvý úsek doliny P1270122.JPGmesačnica už kvitne a omamne vonia P1270125.JPGpod Cukrovou homoľou -to sa klen tak zdá, že ideme na bikoch P1270131.JPGv hornej časti doliny
P1270145.JPGzvyšky snehu P1270146.JPGna začiatku Blatnickej doliny P1270150.JPGtesne pred odbočkou P1270154.JPGčervená odbočuje doprava a stúpa... P1270158.JPG...a miestami dosť strmo P1270160.JPGprvý pohľad na planinu
P1270163.JPGje tu krásne P1270171.JPGzátišie s kotúčom P1270174.JPGa zátišie s poniklecmi P1270177.JPGv pozadí Jelení vrch P1270181.JPGvodopád č. 3 P1270185.JPGvodopád č. 2
P1270193.JPGnetradičný pohľad na Turniansky hrad P1270197.JPGpark kráľov v Čečejovciach P1270198.JPGna poľnej ceste nasnežili - lupienky kvetov trniek P1270202.JPGkonečne Veľká Ida na obzore P1270204.JPGsilueta železiarní od Bočiara P1270210.JPGna Južnej triede - sakury v plnej kráse

Popis akcie: 

Začneme štatistikou - 87 km s príchodom domov na sídlisko o 16.15 - asi sme poniektorí fakt rozum potratili.... ale veď čítajte ďalej.

Makovica prichádza na stanicu o 6.30, motká sa tu hrozivo veľa bikerov - vraj idú tiež do Turne -...ups, bude problém, ale oni sú pokojní, vraj vagón majú vybavený.... Tak aj Makovica je pokojná, Kika s Lackom dorážajú o 6.45, tak kupujeme lístky a šup-šup na nástupište 1A.....to, čo tam stojí, je pre nás šok a sprievodca len myká plecami a posmeľuje nás - nastupujte, kam len chcete, toto mi tu dali, tak toto použijeme - stoja tam 2 staré rýchlikové vozne - obyčajné kupé. Tak teda obsadzujeme prvý vagón - do klaždého kupé 2 biky + 2 bikeri, cestujúca verejnosť na ďalších zastávkach, teš sa... a aj sa "teší" a krúti hlavami. Ešte pozeráme, či Kopro nenastúpi na malej stanici, ale nie, tento raz sa na nás vykašľal. Vystupujeme v Turni a po vedľajších cestách okolo rybníka sa dostávame do Dvorníkov a Zádielu. predbiehame klub dôchodcov na výlete, našťastie ešte v dedine a už sme aj na parkovisku. Cez tiesňavu je prejazd na bikoch zakázaný, ale keďže sme tu sami samučičké, až po prvé skaly jazdíme, ale len rýchlosťou max. 10 km. Potom striedavo ideme na bikoch a tlačíme, obdivujeme skaly, vodopády, kvitnúce všeličo na okolí. Na hornom konci tiesňavy sa 3 chalani neistej národnosti (pri pozdrave sa na nás len priblblo usmievajú...) špliechajú priamo vo vodopádiku. Za skalami nasadáme na biky a pohodlne prichádzame k prístrešku na hornom konci doliny. Krátka desiata, vyzliekanie prebytočných vrstiev a už pokračujeme k smerovníku - sú tu všetky pešie značky, len z tých cyklotabuliek na spodku ostali len objímky - komu už mohol chýbať kúsok plastu? Makovica ale vie kadiaľ, pre istotu zapína GPS a pokračujeme hore  Blatnickou dolinou. Míňame Zádielsku chatu a pozvoľna stúpame po asfaltovo-kamenistej ceste. Objavujú sa prvé fľaky snehu. Makovica sa pokúša začať guľovačku, ale nemá veľmi úspech... no čo už, zvyšok partie je dnes nejaký suchárový... a Lacka bolí koleno. Konečne prichádzame k odbočke, kde sa červená cyklotrasa začína šplhať na planinu. Cesta je to pekná, len je tu niekoľko vážnych momentov, ktoré sa nám nepáčia - ten potok si mohol vybrať inú cestu, kadiaľ potečie a nie rovno nám popod nohy, tých popadaných suchých konárov by tiež mohlo byť menej. Jeden z nich spôsobuje, že Makovica má prehadzovačku niekde úplne inde ako by mala byť. Snažíme sa jej dohovoriť, porovnávame, ako to vyzerá a ako by to malo vyzerať. Už už sa zdá, že sa výlet zmení na smutný návrat, keď Makovica použije 4. zákon mechaniky (či mechanika?), zvaný tiež Makovicin zákon mechaniky - ak si s tým nevieš rady, použi hrubú silu - prehadzovač skočil späť a len si tak pradie, môžeme pokračovať v našej ceste.

Tá červená je ale naozaj dosť jednotvárna. Len pomaly hore a hore a hore, ale nakoniec nás odmeňuje pár peknými výhľadmi. Keď sa ale konečne stretneme so zelenou značkou (vôbec cyklotrasa nejde tak, ako je nakreslená v mape), padne nám sánka - pred nami je planila - teda lepšie povedané jeden z posledných zostatkov pravej planiny, už zarastajúcej brezinou. Krásne sa zelená, pod lesom fľaky posledného snehu a na tráve všade naokolo poniklecový výbuch jari... sú tu vo všetkých podobách - rozvíjajúce sa púčiky, otvorené kvety  obracajúce sa k slnku, odkvitajúce sušienky. Pokračujeme po zelenej a až po hodnej chvíli si uvedomujeme, že cykloznačka niekam zmizla. Cez sedlo Bezvody a po singlíku pomedzi skaly, stromy, kriaky a suché konáre sa bezpečne dostávame do Hačavského sedla. Rozvaľujeme sa v polotieni a užívame si teplúčko ako také mačiatka. Po výdatnej 2. desiate sa spúšťame do Hačavy - nová širokánska cesta, vysypaná hrubým lomovým kameňom nás šokuje - kam sa podela romantická úvozová cesta? No čo, civilizácia sa dostala už aj na planiny. V Hačave dáme jednu malú kofolku a pokračujeme ďalej. Makovica nám ponúka výstup na Zeleznú bránu a potom už len parádny zjazd cez Šugovskú dolinu. Lacko sa ale tvári tak útrpne, že sa mu tvár mení na to jeho boľavé koleno. Takže Makovica len poznamenáva - vy ste to chceli, ideme dolu do Hája.....zjazdík je to parádny, skoro sme ani nestihli zabrzdiť pri vodopádoch, ale č. 3 a č. 2 sme si stihli pozrieť - na dvojke voda vzala náš hríb, na ktorý sme sa vždy postavili a obdivovali vodu tečúcu naokolo. O chvíľu sme pod hradom...čo ale teraz vymyslieť, aby sme nešli po hlavnej ceste a dostali sa do Košíc bezpečne? Makovica vymýšľa teda trasu, o ktorej nikto netuší, ako dlho bude trvať a koľko kilometrov najazdíme. Takže len stručne - točime a točime pedálmi po trase - Turňa-Žarnov-Peder-Budulov-okraj Moldavy-Mokrance - kúsok po hlavnej a park maďarských kráľov v Čečejovciach. S radosťou si sadáme na kamenné lavičky a dávame chvíľu odpočinúť vytraseným rukám. 

V Čečejovciach odbočujeme doprava a po poľnej ceste hneď doľava do Cestíc. Tam uplatňujeme rovnaký scenár, len tá poľná cesta už nie je taká super - odrazu končí v poli. Potom trošku kufrujeme, vyplašíme 4 srnky, ale nakoniec sa dostávame do Veľkej Idy. Nasleduje veľký obchvat okolo haldy, Bočiar-Sokoľany-Haniska. Tu nám už dochádza trpezlivosť z kľučkovania pomedzi dediny a šviháme rovno na hlavnú cestu. Máme šťastie - poriadny vetrisko fúka z juhu, takže 30 na tachometri dosahujeme s úplnou ľahkosťou.

Čo dodať na záver - nechceli ísť cez 1 kopec, tak našliapali 50 km pomedzi dediny - je to ekvivalentné.... :-) niekto si pomyslí, že pomsta bola sladká, ale tak to ozaj nebolo, len inej cesty domov žiaľ niet.