kategórie:
Názov: Čerešenka a naokolo - kontrola stavu pred bozkávaním
Dňa: 27.04.2021
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1055672.JPG P1055696.JPG

Popis akcie: 

No veď kto iný by šiel, keď všetci sú v práci, veď je utorok! Vyrážam pohodovo pred 10-tou, veď mám časi dosť, netreba sa trápiť po rannej zime.

Fotky tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7200911

Trasa tu: https://mapy.cz/s/marebodomo  

Rozhodujem sa zmeniť klasiku Palackého - a idem cez Rampovú - Halelujah! rampy nie sú dolu, prechádzam bez čakania. Pri prechode cez obchvat za let. akadémiou mi galantný vodič v červenom aute zastaví a čuduje sa, prečo nejdem. V druhom pruhu preletí čosi malé modré - on pochopí, usmeje sa a ja bezpečne prechádzam. Na to, čo ma čaká, sa naštartujem už prechdom po Starej Sečovskej ceste - zovšadiaľ na mňa kývajú kvietky, hory okolo Košíc sa ostro rysujú na obzore. Od vodojemu do Hrašovíka je to občas po blate, ale len trošku, Horšie sú tie úseky, kde sa starý asfalt ešte celkom nerozpadol a sú tam aj 30 cm hlboké skoky a jamy - pozor na to! Na začiatku Hrašovíka sa zastavím, povinne vyleziem na vyhliadkovú plošinu - fakt stačili tie 3 m a pohľad je úplne iný. Dolu si prečítam o novozaloženej aleji starých ovocných odrôd a pokračujem ďalej. Na výjazde z Hrašovíka ma zabrzdí svieže severné VKV-vysielanie. Od beniakovských sôch zbieha biker, vyzerá ako vrchár Slavo (podľa bicykla, inak vyzerajú všetci rovnako). Chcela by som pridať a dobehnúť ho, ale nestíham mu. Tak len kukám ako sa mi vzďaľuje a vo Vajkovciach zmizne úplne. Keď je na okruhu, aj tak ide inam. Odbočím do Chrastného - kontrola čerešní pred dedinou - po zasypaní stavebným odpadom "úspešne" všetky vyhynuli, ostala len jedna, uvidíme, či zarodí...nostalgická spomienka, ako sme tu ochutnávali plody aspoň 4 druhov na jednom mieste a pokračujem ďalej.

Hore Chrastným smerm na Čerešenku sa divoko stavia, naraz sa stavia niekoľko rovnakých domov, asi na kľúč....tak sa natíska otázka - čo budeme jesť, keď zastaviame všetky polia? Konečne čerešenky na obzore. Je to smutné, ako sa koruna tohto 150-ročného stromu zredukovala, už to má spočítané, ale ešte bojuje. Tak zabojujem aj ja a o chvíľu som hore. Prekvapenie - za rozhľadňou pribudlo veľké zážitkové ihrisko - je tam aj lanovka. Keby tu neboli tie 3 mladé pipíšky, aj by som to skúsila. Najem sa, počkám, či neodídu, ale dievčence sa očividne nechystajú na odchod, tak odchádzam ja. Odbehnem si ešte k stromu bojujúcemu uprostred poľa o posledné roky života. Z dvoch konárov vytrčených  k oblohe žije už len jeden, ale práve sa chystá rozkvitnúť a bude kvitnúť ozaj bohato. Tak mu držme palce, nech ešte pár rokov krášli svojou siluetou obzor.

Dumám - idem na Diaľnu, či nie? Bude blato? Nebude? No, nech sa deje, čo sa má. Odbočujem na pole. Stará poľná cesta asi v blatnej jeseni zanikla a je tu vyjazdených viac koľají. Žiaľ, v dotačnej chamtivosti rozorali aj peknú tvrdú cestu, čo viedla okrajom poľa, takže je tu opäť len vyjazdenec, ktorý bude po daždi celkom nezjazdný. Konečne vychádzam na lúky a do lesa - opäť cestu využíva aj ťažká technika - hlboké ryhy, blato, mláky, takže opäť len za sucha. Zastavujem viackrát, kukám na kopce pred sebou. Na takýto pohľad nie sme zvyknutí - akosi sa mi tie kopce miešajú a keď zapnem Peakfinder, nestíham sa čudovať, čo všetko a v akej polohe vidím..... o kúsok ďalej sa už objavujú prešovské sopúchy. Na lúke pod Diaľnou neodolám môjmu obľúbenému sústromiu - hojdačka tu už nevisí, ale sadnúť sa dá aj na vodorovné konáre megastromu. Nie som jediná, čo to skúša, konáre sú vyleštené dohladka - dôkaz toho, že sú často navštevované.

Čaká ma zjazd do Ortášov - trošku viac blata, ako by som chcela, ale zjazdné. Výjazd hore dedinou a už aj letím nadol peknou asfaltkou s úžasným výhľadom. Po temer auoprázdnych cestách do Vajkoviec a hore motokrosom - ide mi to ľahšie, ako som čakala, o chvíľu som hore. Vyberám si cestu cez Furču a Starú sečovskú - pri výjazde na chodník pri ceste ma nejako začína točiť - čo sa deje? Aha, defekt na prednom. Tak teda medzi črepinami a špakmi na autobusovej zastávke mením, na pumpe na Paklackého dofúkam a môžem pokojne v plnej kondícii dojazdiť domov....

Defekty už akosi beriem ako fakt, mňa jednoducho neobchádzajú. tak mi to z radosti z dnešného dňa nič neubralo - krásnych 52 km.