kategórie:
Názov: Čebrať a Likavka
Dňa: 11.09.2021
Účastníci: Makovica, Jerguš, Milanko, Evka
Hostia:

P1144147.JPG P1144215.JPG

Popis akcie: 

Makovica s Jergušom už potrebujú ísť niekam na vyšší kopec....tak si teda Jerguš vymyslí Šíp, ale keďže spojenie je dosť nanič, voľba padne na bližší Čebrať. Dohodneme sa na vlaku o 5:57 a na vlakovýlet sa k nám pridajú aj Milanko a Evka.

Vystupujeme spoločne, spoločná je aj fotka pri mape a smerovníku pri stanici, spoločne prejdeme cez trať do Likavky, ale tu sa rozchádzame - my s Jergušom odbočujeme po zelenej doľava a Milanko s Evkou idú po červenej na náučný chodník. Hneď začíname poriadne stúpať a lezieme a lezieme stále nahor. Objavujú sa aj prvé skalky a už sme na Prednom Čebrati. Výhľad je zo skalky pekný, ale presne, ako sa píše v sprievodcovi - obmedzený. Slnko svieti presne v smere toku Váhu a tak sa voda akoby trbliece. Jerguš hovorí, že tak ako je toto Čebraťa, vo Váhu tečie Ortuťa... :-)

Samozrejme, že ideme ďalej za dobrodružstvom a pokračujeme v smere šípky na Čebrať. Značky nie sú žiadne, len sem-tam na strome pribité drevené, dosť zašlé šípky Chodníček je ale jednoznačný, pekne vyšliapaný. V tomto exponovanom teréne ani nie je možné ísť inakade. Miestami si pripadáme ako terénkozy, ideme po úzkom pruhu skál, doprava strmý svah nadol a doľava možno 15-20 metrová priepasť. Prichádzame k ďalšej vyhliadke smerom na Veľkú Fatru smer Ľubochňa. Konečne sme na Čebrati. Vyhliadka zo skalky je prekrásna, priamo pod nami sú lúky plné senníkov a Makovica ich spoznáva - veď sú to Dubovecké lúky, kde bola pred týždňom na bicykli. Ďalej vzadu vidieť až na Oravu doľava na hrebeň Malej Fatry aj s Kriváňom.

Pokochali sme sa, treba ísť ďalej. Teda, takou strminou nadol sme už dávno nešli. Smerovka "Na lúky" nám jasne hovorí, že zídeme až tam dolu. O chvíľu sme na lúkach plných jesienok. Stretávame ujčoka s kosou na pleci a 17-ročným havom za pätami. Posiela nás ešte na Radičinú, vraj odtiaľ je krásny výhľad. Kukneme do mapy - veď to je len kúsok a času máme dosť. Milanko s Evkou sa už vracajú z hradu a idú na skorší vlak, tak teda pokojne obraciame svoje kroky k Radičinej - a nevieme, čo činíme. To stúpanie je ešte strmšie, ako bolo klesanie z Čebraťa. A dokonca je tu nakreslená aj cyklotrasa - vtedy Makovica konštatuje, že papier znesie všetko.

Na vrchole nie je výhľad skoro žiadny - plošina, ktorú tu kedysi postavili, je už minulosťou a stromy podrástli, takže len kukáme pomedzi ich konáre - a odrazu aha tatranský Kriváň. Z Čebraťa sme videli ten Fatranský, takže panoráma je kompletná. A aha,. Babia hora...Vraciame sa. Pod tým najhorším stupákom stretávame cyklistického zúfalca sediaceho vedľa prašteného bicykla - vraj tušil, že to tak dopadne, keď videl mapu.

Ostáva nám už len prejsť cez lúky a poľnými cestami sa dostať do Likavky. Ani sa nenazdáme, sme tam. Pohľad na hrad, ale akosi sa nám už nežiada liezť nahor, veď aj tak nevieme, či bude ešte otvorené. Radšej si posedíme v krčmičke pri bireli. Miestni nás spovedajú, kde sme boli a kam ešte ideme, celkom sa im páči, že sme prišli vlastne z druhého konca Slovenska. 

Vlaky meškajú neskutočne, lebo pri Letanovciach sa zrazil vlak s nákladným autom. Našťastie to bolo ešte ráno a situácia sa postupne normalizuje. Náš vlak mešká už nie 300, ale len 30 minút a s takým meškaním prídeme aj domov. Bol to pený deň bez veľkej námahy, ale s peknými zážitkami.

foto tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7618330