kategórie:
Názov: Bystrá a Hornádske lúky - Turistická magnetka
Dňa: 02.05.2020
Účastníci: Makovica, Rado, Zuzka
Hostia: 2 orientační bežci na chodeckom výlete

P1640882.JPG P1640896.JPG

Popis akcie: 

Rado vymyslel, uverejnil na svojej stránke a od 1.5. 2020 aj plníme. 14 kopcov v okolí Košíc spojených do Turistickej magnetky, ktoré treba zdolať pešo a každý zvlášť, žiadne reťazenie v rámci jedného pohoria.

Náš Korona-tím - stabilná trojica vyráža pohodovo autom. Už sme sa vyprofilovali do jednotlivých úloh zabezpečujúcich tímové blaho - Rado šoféruje a kŕmi nádrž, Zuzka vypeká lokše, koláče a iné dobroty a Makovica nosí varič a riad a na túrach varí full-service kávičku s mliečkom. Tak to bude aj dnes.

Plánujeme zaparkovať auto v M. Lodine, vlakom sa odviezť do Ružína a odtiaľ vyraziť. Keď parkujeme, pohľadom do mapy a na hodinky zisťujeme, že nemá zmyslu vracať sa nám na stanicu, to skôr prídeme pešo na Ružín - tak sa aj stalo. Sme tu asi 5 minút pred príchodom vlaku, tak aspoň spomienkové foto lastovičky na kilometrovníku na stanici. 

Vlak prišiel, nikto nejde našim smerom, tak pohodlne bez rúšok vyrážame. Sme radi, že sa môžeme takto odstrojiť, lebo stúpanie je ozaj viac ako šťavnaté. Slnko pripeká, nad nami temer modré nebo a z nás sa leje ako v auguste. Stále len hore a hore. Zuzka básni, že v batohu má kraťasy a hore si ich určite oblečie. Strmá zvážnica nás dostáva pod Suchý. Terén sa začína otvárať na sever a to prináša so sebou pomerne silný a chladný vietor a...mraky, nepekné tmavosivé mraky. Vychádzame na vrcholovú lúku Bystrej. Makovica vylieza na posed, vraj, aby skúsila, ako sa cíti poľovník...ale nemá z toho dobrý pocit. Je to také nerovnocenné s tým zverom, že on si tu sedí v závetrí a ukrytý zhora pozoruje celú krajinu a strieľa na všetko, čo sa pohne. 

Prichádzame k smerovníku, kde je povinné fotomiesto. Kocháme sa výhľadom na severozápad. Kopcom v diaľke tróni silueta Kráľovej hole a veľký sivý mrak, z ktorého k zemi smerujú tmavé závoje - poriadne tam leje. Robíme si fotky a zaliezame na bočnú cestu, kde je závetrie,. Z kraťasov nebude nič, naopak, obliekame na seba, čo máme v batohoch a vyprázdňujeme ich obsah - svoj chlebík, Zuzkin rebarborový koláč, vaječnolikérových čokoládových panáčikov a voňavú čerstvo uvarenú kávu s mliekom. Ups, Makovica zabudla na cukor pre Rada. Radíme mu, nech si tam hodí kus čokoládovej hlavy, tá to osladí. Keď pomaly dopíjame, prichádza mladá dvojica orientačných bežcov na pešom výlete. Zdravíme sa a s ľútosťou oznamujeme, že káva je už navarená a vypitá, takže ak im aj vonia, nemôžeme ich už pokúknuť. 

O chcvíľu aj tak začína popŕchať, takže balíme a odchádzame. Našťastie to len silný vietor priniesol niekoľko kvapiek dažďa z veľkej diaľky, keď zájdeme do lesa, je po daždi. Čo sme nastúpali, to aj klesáme. Najprv hustým lesom a potom prichádza pre Rada a Zuzku prekvapko - prichádzame na Hornádske lúky. Na nich pod veľkou borovicou je úžasné odpočinkové miesto s lavičkami. Nedá nám nesadnúť a nepobudnúť. Dvojica, ktorá vyrazila tesne za nami, nás dobieha. Oproti sa hore lúkou blíži ešte jedna dvojica náruživých fotografov jarnej kveteny. To sú aj jediní ľudia, ktorých sme dnes stretli.

Krátko sa zastavujeme pri chatke a smerovníku, Rado so Zuzkou odlovia svoju dnešnú povinnú kešku a už sa aj stáčame na strmo klesajúcu cestu okolo borovice, ktorá za tie roky, čo tu bola Makovica naposledy, poriadne vyrástla. Najprv širokou zvážnicou a potom úzkym úvozom spolu s potôčikom, ktorý sa rozhodol, že na ceste mu je najlepšie, schádzame až dolu k ceste. Ešte kúsok po asfalôtke a sme pri aute.

Dnes to bolo len 12 km, ale esteticky sme si ich užili naplno.