kategórie:
Názov: Biele skaly –geocache – straty a čiastočné nálezy
Dňa: 15.11.2008
Účastníci: Makovica, Kopro, Danka, Katka, Szabi, Peťa, Kamil, Mišo, Janko Holečko, Braňo, Majka
Hostia: Tinka, Iveta, Peťo

P1060935.JPGslovo na úvod v Kavečanoch P1060938.JPGhmly pod nami P1060942.JPGkeška "mimikry" P1060944.JPGrelax na lúke P1060948.JPGpokus o spriatelenie P1060959.JPGGarmin sa mu páči
P1060973.JPGcestou do jaskyne P1060984.JPGaj mobil slúži na svietenie P1060990.JPGvnôtro jaskynky P1060994.JPGrampa s prejazdom pre cyklistov P1060996.JPGnezvyčajný nápis na autobuse

Popis akcie: 

Janko nás pozval na slávnostné uvedenie do života sponzorského daru od firmy Garmin – GPS prístroja, ktorý dostal pre geocache krúžok.
Stretli sme sa v autobuse 29, do ktorého sme postupne vzorne nastúpili. Len jeden z nás bol opäť niečo extra – Mišo autobus nestihol a prišiel do Kavečian neskôr stopom.

V Kavečanoch bola hustá hmla – taká hustá, že sa zrážala na novom asfalte a urobila z neho temer kĺzačku. Na Hrešnej sa však začínalo nad nami objavovať slniečko. Dali sme si krátku prestávku – vybrali sme freeze bee a indiacu, dievčatá s Jankom išli hľadať svoju prvú samostatnú kešku, poniektorí raňajkovali. Braňo zistil, že vidí čiastočky hmly – teda v slnku sa trblietajúce drobulinké kvapôčky vody vznášajúce sa vo vzduchu bolo možno vidieť oproti tmavej stene chaty.
Po chvíli nás dobehol Mišo a tak sme mohli pokračovať spoločne. Cestou na Kráľovu studňu sme našli zaujímavú kešku ôMimikry“ – skrytú v obrovskej stromovej hube. Katka ju chcela nájsť ako prvá, ale zbytočne behala po lese asi o 30 metrov ďalej . Nakoniec sa zistilo, že Janko sa pomýlil v zadaní súradníc.
KeĎže sa zdalo, že hmla je už pod nami a slnko bude krásne svietiť, vybrali sme sa na lúku pod Bielymi skalami – tam, kde zvykneme na jar fotiť poniklece. Je tam totiž pekný výhľad na Tisícku a Kojšovku (aj sme ich videli, ale trošku v opare) a ďalšia zaujímavá keška – priamo na strome. Liezol naň najľahší člen – teda samozrejme naša slamka Mišo, ale aj tak to pod ním hrozivo praskalo.
Užívali sme si slniečko a naháňali drobné zvieratká – lienku, pavúka a koníka. Pavúka a koníka sme sa pokúšali aj spriateliť, ale zjazňvne bez úspechu. Pavúkovi na GPS displayi sa ale cekom páčilo.
Na lúke sme ale zažili aj ťažkú stratu – Kopro skúšal, ako poletí jeho ložisko dolu tým strmým kopcom – letelo raz, dvakrát, až nakoniec odletelo – zbehlo rýchlejši, než ho Kamil stihol chytiť a zmizlo v lístí a konároch a žihľave ... a nebolo ho, To ale nebola dnes jediná strata.
Tu sme sa rozdelili. Janko vzal časť skupiny do Kostolian na vlak (jednu časť aj stratil, ale našťastie cez telefón pomavigoval tak, že nakoniec aj oni trafili správne).
My, čo sa nám ešte nechcelo ísť domov, sme sa pobrali do jaskyne.
Po návšteve malej jaskynky sme sa pokúsili nájsť ešte druhú väčšiu jaskyňu, tak sme išli popod skaly – tu si Kopro všimol, že nemá rukavice – stratili sa niekde cestou, tak sa ich pobral hľadať. My sme potom ešte museli nájsť cestu späť na značku. Druhú jaskyňu sme vzdali a vracali sa naspäť. Odbočili sme na novú zelenú, ktorá nás doviedla na chatu Diana. Dolinou Čermeľa po asfatke prišla na rad tenisová loptička. Ako málo nám stačí k šťastiu – len škoda, že to šťastie čoskoro skončilo – loptička zbehla do priekopy a nebolo jej – jednoducho sme ju v tej tráve nenašli – teda na straty 2:2 – dve nájdené (dievčatá na ceste a Koprove rukavice) a dve nenájdené (ložisko a teniska). Peťa však vybrala z batoha druhú loptičku a hra pokračovala ďalej.
Na zastávku autobusu sme došli asi 15 minút pred odchodom. Autobus už bol tam a vodič si práve prestavoval svetelnú tabuľu. Začali sme nápisy komentovať a on začal s úsmevom spolupracovať. A tak po tradičnom „US Steel“, „Železničná stanica“ sa tam objavilo aj „Vodič má presávku“ s krásnym hrnčekom s pariacou sa kávou, obrovský hrubý nápis „EVAKUÁVCIA“, ktorý zožal najväčší úspech u Kamila a Kopra a nakoniec ešte „Pokojné prežitie Vianočných sviatkov Vám želá DPMK“.
Kopro už dostal krče z toľkého smiatia a to bol vrchol. Na Lokomotíve sme tak akurát prebehli do električky č. 9 a už sme aj šli každý svojou cestou. Ešte sme zamávali Danke a Szabimu do autobusu na križovatke pri KNV.
Bol to ekný deň -taký pohodový.

Súvisiace články
Naša túra, výlet: Keškovanie okolo Śivca

Ďalšie fotky:
DSC03844_resize.JPGto je ale hmla pod nami DSC03860_resize.JPGkeška v kmeni stromu DSC03865_resize.JPGzačarovaný les DSC03878_resize.JPGtaktika na nájdenie ďalšej kešky DSC03885_resize.JPGna poniklecovej lúčke DSC03902_resize.JPGhrebienok nad Bielymi skalami
DSC03906_resize.JPGjaskynka DSC03925_resize.JPGpri chate Diana