kategórie:
Názov: Bicyklovačka okolo Hnilca
Dňa: 17.05.2020
Účastníci: Makovica, Telíčko
Hostia:

P1650722.JPG P1650760.JPG

Popis akcie: 

Bola to krásna cyklotúra, ale ono to vlastne bol pracovný výjazd pred letným Ľadovým expresom. Počasie dnes presne na minútu a presne na centimeter vyšlo Nórom - predpovedali, že do 9-tej na hornom Hnilci veľmi jemné prehánky. A tak aj bolo....

Vystupujeme v Dobšinskej ľadovej spolu s ďalšími cyklistami. Oni idú na Glac a do Tomášoviec, my ostaneme na juhu. Mierne mrholí. Robíme úvodnú fotku kvôli zaznamenaniu času a vyrážame. Pod strechou pri reštaurácii dopĺňame oblečenie o šuštiaky a vetrovku, nech celkom nezmokneme. Cesta je krásne prázdna, len sem-tam autíčko, tak si to užívame, ako sa to len dá. Pred tunelom je doprava riadená semafórom, ale nás sa červená netýka, platí pre tunel. My odbočujeme do Stratenského kaňona. Sme tu tento rok už asi siedmykrát, tak len preletíme, lebo aj tak mrholí. Krátka zastávka pod skalou s pamätnou tabuľou a už aj za Stratenou odbočujeme na Stratenskú pílu. Na hladine vody vidíme, že ešte stále vraj prší, ale akosi to už necítime. Kvapky sú malilinké a o chvíľu úplne prestanú. Vzápätí sa nebo začína pomaly trhať a chvíľami sa objavuje aj slniečko - nech žijú Nóri.

Pri smerovníku na píle si Makovica uvedomuje, že toto je vlastne jeden z vrcholov cyklokoruny...a aj v Dobšinskej ľadovej bol jeden - tak ten sme už minuli - zabudli sme sa odfotiť. Na píle to ale už naprávame. Čaká nás návrat k ceste a 1,7 km strmého výstupu na rázcestie Pod Čižmou - to je ďalšie miesto rajskej koruny. Zjazd do Dobšinskej Maše je technicky náročný. Po daždi je hlinitá cesta mierne rozmočená a ďalej pokračuje aj kamenistý podklad. Zvládame to a po chvíli vybiehame na asfaltku v dedine. Na brehu priehrady stojí penzión, na terase je drevený diviačik, ktorého sa Makovica zľakla, akoby bol živý. Pokračujeme okolo priehrady a dostávame sa pod priehradny múr. Tu sa začína červená Hnilecká magistrála. Pohodlne pedálujeme cez Biele Vody, Prostredný Hámor do Mlyniek. Odbočujeme do Havranej doliny a okolo niekdajšej budovy Banskej správy (dnes už ruina)  prichádzame peknou asfaltkou k odbočke doprava. Na nej nachádzame ťažobnú vežu. Je však už zdevastovaná a pomaly mizne v dorastajúcom lese. Vraciame sa teda späť na cestu a pokračujeme ďalej smer Rakovec. Pri ceste sa za ohradníkom pasie sibírsky dobytok. Dospelé jedince so širokými rohmi vyzerajú hrozivo, ale mláďatá sú, ako všetky mláďatá, neuveriteľne milé, ako plyšové hračky. 

Pokračujeme cyklomagistrálou po ceste striedavej kvality, chvíľu asfalt, chvíľu šotolina, popod železniccu krásnym tunelom a strmo nahor.  Banícke domy v Rakovci sú prekrásne, Hnilec v Sykavke čistý ako krištáľ - na Slvoesku až neuveriteľné. Prichádzame do Hnilca, pohľad na dedinu pod nami je úplne romantický. Z Hnilca prichádzame do obce Delava - teda obce...je to skôr komplex roztrúsených usadlostí. Úplne nás dostane smerovka na križovatke - doprava Delava domy číslo .... a doľava Delava domy číslo.... Po ďalších asi 3 km sa na ďalšej križovatke objavuje temer identická tabuľa...to sme ešte stále v Delave? Pri Peklisku vychádzame na miestnu asfaltku nad železnicu. Spozornieme, lebo by sme chceli ísť pozrieť usadlosti Prvý Hámor a Druhý Hámor, zdá sa, že by tam mohli byť pekné banské diela a staré domčeky. Z cesty sa nám na tieto "usadlosti" naskytne pohľad a...zdrevenieme. Vidíme aj vstup do starej štôlne, ale všade naokolo sú obrovské smetiská a 2 veľké osady... takže návšteva sa nekoná.

Vchádzame do Nálepkova. Vychádzame hore kopčekom ku kostolu, radnici a zaujímavej zvonici. Obzeráme si možnosti stravovania, dokonca konzultujeme aj s miestnou rómskou hliadkou - sú ochotní a radia nám, kde nájdeme reštauráciu.

Pohľad na hodinky - času do nečakane skorého vlaku máme ešte dosť, tak sa rozhodujeme, že sa popri Hnilci ďalej presunieme do Mníška nad Hnilcom. Za Nálepkovom ešte chvíľu ideme popri rieke...krištáľový tok je nenávratne preč - všade plasty, handry, vedrá, kusy molitanu, sáčky plné použitých plienok dokonca visiace na stromoch, keď ten, ča sa ich chcel zbaviť, netrafil do vody. Chce sa nám plakať a nakoniec sme celkom radi, že nás cesta odvádza od rieky ďalej. Myslím, že tu jasne vidieť, kto v tomto prípade môže za odpad v Ružíne, odkaz pre kompetentných - stačí ísť po prúde rieky a fotiť a dokumentovať a všetko bude jasné.

V Mníšku máme ešte temer hodinu času, takže vyprázdňujeme zvyšky z batohov. Voláme Šaňkovcom, či sú doma, že by sme sa stavili na chvíľku, veď máme na prestup celú polhodinu. Tak sa aj stalo. Šaňko s Dankou vopred navarili kávu, tak si ju labužnícky užijeme, aj s koláčikom. Zaželáme Majke veľa šťastia pri príchode nového člena rodiny a už aj letíme späť na stanicu - a opäť sme si zabudli urobiť fotku....Vlak stíhame a klebetíme s Bobríkovcami, ktorý sme nečakane stretli.

Bol to krásny polopracovný deň (66 km).