kategórie:
Názov: Bežko-peško na Lajošku
Dňa: 19.01.2013
Účastníci: Makovica, Kopro Danka
Hostia:

IMAG0099.jpgcestou na Pišivenky IMAG0100.jpgaj Danke fotí len na mobil IMAG0110.jpgkonečne Lajoška pred nami IMAG0132.jpgpohľad späť dolu lúkou IMAG0133.jpgcez smrekovec pred chatou presvitá slnko IMAG0134.jpgLajoška
IMAG0135.jpga my dve pred chatou IMAG0136.jpguž sa chystáme na odchod IMAG0137.jpghotovo, môžme ísť IMAG0138.jpgsneh rozrytý od áut a pešiakov

Popis akcie: 

ešte včera večer svätosväte prisahali účasť aj dvaja ďalší, ale vstávanie na autobus o 8.29 bol asi nad ich sily.... tak ostali doma. Poloprázdny autobus nás priváža na Jahodnú. Parkovisko poloprázdve a vleky už v plnej permanencii. Na naše potešenie je síce zima, ale nepríjemný vietor zatiaľ neukazuje svoju plnú silu, len nás tak trošku podpichuje.

Na výstup si vyberáme červenú značku, keďže je pechota v presile. Makovica vzorne šliape v lese s nami a bežky obúva až na hornej stanici vleku. Kopro hneď podpichuje, že sa teší na pády, to vraj bude veselo....Makovica sa ale bojí pádov, tak jazdí extrémne bezpečne a....samozrejme pomaly. Nemáme teda  problém držať s ňou tempo pešo . Všade je bielo, cesta predupadá pešiakmi, a čo je horšie, prejdená terénnym autom, ktoré v nej urobilo hlboké koľaje - na bežky teda žiadna sláva. Ani na Pišivenkách sa nedá veľmi odbočiť na lyžiarsku trasu - je úplne zafúkaná a pre jedného lyžiara by to bolo trápenie. Tak teda spolu vyšliapeme aj posledný kopček pravdy. Obchádzame zaparkované chatárovo auto - teda jeho ruinu, už sotva vykúka zo snehu. Lúka pod chatou je tiež prejazdená hlbokými koľajami v skoro polmetrovom snehu. Prekonáme aj túto poslednú prekážku a prichádzame do prázdnej chaty. Vidieť, že všetci turisti sú na zraze na Kysuciach a všetci snehuchtiví zamestnanci US Steel na olympiáde na Erike. Je tu príjemný pokoj. Dáme čajík, hranolky a po polhodinke sedenia konštatujeme, že je tu chladno - v peci len tlie jedno polienko, teda len na temperovanie. Vydávame sa na cestu späť. Ako tu máme drkotať zubami, radšej sa ponaháňame po snehu.

Pri kaplnke stretávame konečne nejakých bežkárov - vychádzaju s lyžami v rukách z lyžiarskej trasy - vraj totálne zafúkané. Tak sa teda Makovica rozhoduje, že aj ten prudký padák na Pišivenky dá po červenej. Na najstrmšom klesaní sa proti nám ženie minidav pechoty - aj by sa teda mohli ustúpiť aspoň na jednu stranu cesty, ale ich to ešte nikto neučil, tak to Makovica berie pomedzi stromy - čo už. Ďalšia rodinka s 2 malými capartami je zasa až príliš disciplinovaná a vari 30 metrov vopred disciplinovane stojí vedľa stopy. Miestami to vyzerá, že by sa chcelo ukázať aj slnko, ale hustá hmla ho nepustí, vidíme len jeho obrys. Najväčšia škoda je, že ani 1 z nás dnes nemá fotoaparát....tak len pár nedokonalých obrázkov z mobilu zveční túto tak rýchlo pominuteľnú krásu. O chvíľku sme na Jahodnej. Ešte 10 minút čakania na bus a už sa vezieme späť do civilizácie. Pred nami je prakticky celý deň na prácu a užitie si programu otvorenia EHMK - hor sa do mesta.